Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Majster, Margaréta a radosť z divadla

.juraj Kušnierik .názory

Minulý týždeň sa v obci Cabaj-Čápor uskutočnili premiérové predstavenia Bulgakovovho Majstra a Margaréty v novom šapitó Teatra Tatra.

Juraj Kušnierik

Divadlo "ako také" je magické. Nejakí ľudia sa tvária, že sú inými ľuďmi, pohybujú sa na osvetlenom priestore, ktorý má vyzerať ako nejaký iný priestor, rozprávajú sa, rozohrávajú - často neuveriteľný - príbeh, do toho znie nejaká hudba, niekedy to je smiešne, inokedy dojímavé, občas hrozivé. Všetci - tí na osvetlenom javisku aj my v tmavom hľadisku - vieme, že to je len "akože", že to je len taká hra. A predsa tomu uveríme, predsa sa nám zdá, že hoci sa ocitáme v cirkusovom šapitó uprostred noci na okraji obce neďaleko Nitry a počas kľúčových scén občas začujeme zvuky blízkej diskotéky, sme svedkami zvláštneho rituálu, ktorý sa nás bytostne týka a hlboko nás zasahuje.

Teatro Tatro avizovalo premiéru Bulgakovho Majstra a Margaréty už minulý rok. Aj sa odohrala, ale režisér a herci si povedali, že na to, aby inscenácia nadobudla tú správnu konzistenciu potrebujú ešte jeden rok.

Oficiálna predpremiéra sa teda konala v stredu, 3. septembra, prvá premiéra o deň neskôr. Druhá premiéra - v piatok, 5. septembra - bola na rozdiel od predchádzajúcich dvoch predstavení nočným podnikom: začiatok bol o desiatej večer, aplaus doznel krátko pred druhou nad ránom.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite