Knižná výzva kolegom z .týždňa

Mne sa zoznam s príslušným komentárom príliš rozrástol pod rukami, navyše treba aj tu v Denníku občas čímsi prispieť. Nuž, toto sú knihy, ktoré spomedzi stoviek prečítaných mali na mňa mimoriadny vplyv:

Vyradený Dejepis pre 8. ročník ZŠ

Mohol som byť prvák alebo druhák na základnej, keď nás spolu s ďalšími žiakmi poslali zaniesť kopy odovzdaných kníh do školského skladu učebníc. Kým som čakal, že nás učiteľka, majúca na starosti správu skladu, pošle preč s učebnicami na ďalší rok, začal som si listovať v ôsmackom dejepise. Bola to ešte taká stará komunistická učebnica so známou volgogradskou sochou „Matka vlasť volá“ na obálke. Upútala moju pozornosť, lebo kniha rozoberala učivo o druhej svetovej vojne.

V tom čase vysielala nemecká televízna stanica Pro7 každú nedeľu klasické vojnové filmy ako Oddiel 10 z Navarone, Zelení diabli z Monte Cassino, Orol pristál alebo Remagenský most. Absolútne som ich hltal a túžil som dozvedieť sa viac o pozadí tých tém. Ako som si listoval učebnicou, v jednej chvíli som si uvedomil, že mi cez plece pozerá správkyňa skladu (ktorá sa mimochodom neskôr v deviatej triede stala mojou triednou učiteľkou). S vyčítavým pocitom akože si pozerám niečo, k čomu ešte nemám potrebný vek, som knihu vrátil do poličky. No učiteľka mi nič nevyčítala.

„Ak chceš, môžeš si tú knihu zobrať“, mávla rukou. „Aj tak je už vyradená.“ Tým rozhodujúcou mierou ovplyvnila môj život. Cez leto som si v učebnici prečítal kapitoly, ktoré ma zaujímali. A v ďalších rokoch doslova desiatky iných kníh o druhej svetovej vojne.

Vojtech Zamarovský: Dejiny písané Rímom

Toto mohlo byť asi v treťom ročníku na základnej. Mal ju so sebou spolužiak, s ktorým sme bývali na izbe v škole v prírode. Čítali sme ju na striedačku. No vtedy ešte nie celú. Stále dookola nás zaujímala najmä kapitola o Júliovi Caesarovi, keďže obaja sme fičali na komiksoch s Asterixom. Vyradený ôsmacký dejepis o druhej svetovej, Asterix a Zamarovský položili základy môjho doteraz trvajúceho záujmu o históriu, ktorý neskôr preskočil aj na ďalšie spoločenské vedy.

Mika Waltari: Egypťan Sinuhe

Egypťan Sinuhe a Riman Minutus boli dva historické romány, ktoré som objavil v knižnici mojich starých rodičov. Časom som prečítal všetky Waltariho knihy, preložené do slovenčiny a češtiny, vrátane tých, ktoré sa odohrávajú v súdobom Fínsku. Sú namiešané z dobrodružných zápletiek, exotickej výpravnosti, hlbokej intímnej znalosti žien (čo ma v období dospievania veľmi zaujímalo), dumajúcej severskej melanchólie a tiež čohosi naviac. Waltari totiž dokázal veľmi dobre vystihnúť a do deja svojich kníh zakomponovať aj ducha filozofických názorov a debát, ovplyvňujúcich obdobia, o ktorých písal.