...melú pomaly, ale isto
Vo filme Vojna Charlieho Wilsona je pozoruhodná scénka, v ktorej Tom Hanks, hrajúci rovnomenného texaského kongresmana, spomína na svoje prvé dotyky s politikou. Keď mal Wilson trinásť rokov, jeho psa otrávil sused menom Charles Hazard primiešaním sklených črepov do jeho žrádla. Bola to pomsta zato, že mu zviera pošliapalo záhon. Wilsonov pes uhynul v ukrutných bolestiach na vnútorné krvácanie.
Keďže pán Hazard bol členom obecného zastupiteľstva, Wilson sa mu rozhodol vrátiť celú vec počas volieb. Rodinným autom zviezol k volebným miestnostiam postupne 96 ľudí, väčšinou černochov z chudobných štvrtí. Keď vystupovali, Wilson im povedal, že ich nechce ovplyvňovať, no mali by vedieť, že kandidát Hazard úmyselne otrávil jeho psa. Sused - travič tak napokon prehral voľby o šestnásť hlasov.
Charlie Wilson, ktorý bol skutočným politikom, podieľajúcim sa na porážke komunizmu, vo filme hovorí, že v ten deň, kedy ako tínedžer pomohol zosadiť z obecného zastupiteľstva suseda, čo otrávil jeho psa, si „zamiloval Ameriku“. No možno oveľa presnejšie by bolo, keby povedal, že si „zamiloval demokraciu“. Pri všetkej oprávnenej kritike tohto nedokonalého systému: Nemožno tvrdiť, že by neobsahoval mechanizmy korekcie, či spätnej väzby, ktoré voličom umožňujú poučiť sa a zjednať nápravu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.