Najprv pár slov o mieste konania. Mohla by to byť jedna z tých, v týchto dňoch nezriedkavých, lamentácií na tému "25 rokov po Novembri a nič sa nezmenilo!" Ale nebude. Pretože sa zmenilo skoro všetko.
V prvom rade chodíme do Viedne kedykoľvek, bez pasu, dokonca tam, kde voľakedy československí socialistickí colníci ľuďom kukali ešte aj do ritných otvorov (to nie je metafora), teraz stačí spomaliť na osemdesiatku. Zmenilo sa napríklad aj to, že keď už do tej veľkej Viedne prídete necítite sa tam ako ako exoti ani ako chudobní príbuzní. Hej, to pivo je tam trochu drahšie, ale zase benzín je lacnejší. A ak, napríklad, zájdete do krásneho rockersko-anarchisticko-slobodného hniezda menom Arena na koncert, tak určite tam nebudete zo Slovenska jediní, no krajanov rozpoznáte len ak náhodou začujete slovenčinu alebo maďarčinu - oblečením, účesmi ani autami, ktorými sa tam priviezli sa od rakúskych kamarátov nelíšia. Jednoducho povedané: je sloboda a ani "25 rokov po" to nepovažujeme za samozrejmosť.
To, čo však na Slovensku stále nemáme je niečo podobné Arene, WUKu, Gasometru či Flexu, teda klubom pre 500 až 1000 alebo (v prípade Gasometra) aj viac ľudí, ktoré síce majú punkovú patinu, no zvuk je v nich dokonalý, záchody voňajú, urastení ochrankári nie sú rekrutovaní spomedzi skinheadov a backstage nepôsobí ako sklad, čo sa tvári ako šatňa.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.