Jednotlivé časti tohto pôsobivého seriálu Pavla Kosatíka a Roberta Sedláčka sa dajú vidieť na stránke Českej televízie - od T. G. Masaryka a vzniku ČSR, až po rozdelenie federácie Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom. Mojimi osobnými favoritmi sú Den po Mnichovu a Zabíjení soudruha.
Keď seriál išiel v televízii, predstavoval som si, že by sme niečo podobné spravili na Slovensku. Samozrejme, reálne viem, že tak ľahko sa na nič podobné nezmôžeme. Akurát si tu o tom môžeme písať blogy. No ako myšlienkový experiment by to mohlo byť zaujímavé.
Predstavme si na okamih (pre potreby tohto myšlienkového experimentu), že Slovenské storočie by tiež malo deväť častí. Kosatíkov výber historických udalostí by sa dal použiť ako určitá šablóna. No hoci české 20. storočie bolo vlastne československým (a tým pádom aj slovenským) storočím, naše dôrazy by sa oproti tým spoza rieky Moravy asi trochu líšili. Ako v poslednej časti hovorí Ján Čarnogurský v podaní Mateja Landla: „My Slováci dávame prednosť národnému hľadisku.“ A aj tam, kde by sa naše spoločné dátumy úplne prekrývali (napríklad rok 1968 alebo rozdelenie ČSFR), predsa nechceme spracovávať to isté, čo už ukázali Kosatík so Sedláčkom.
Čiže náčrt tém jednotlivých epizód hypotetického seriálu Slovenské storočie by mohol vyzerať nejako takto (štipka dramatického nadsadenia nech mi je odpustená):
Martinská deklarácia (1918)
Prvá svetová vojna sa končí, Rakúsko-Uhorsko bude na strane porazených a v Turčianskom Svätom Martine, ešte stále pod maďarskou správou, sa koná stretnutie osobností, ktoré majú rozhodnúť o ďalšom osude Slovenska. Budúcnosť je neistá. Hoci sa od účastníkov očakáva jasný signál, atmosféra je skôr zdržanlivá a vyčkávacia. Medzinárodné informácie sú kusé. Maďar je ešte stále pánom Horného Uhorska a nikto nevie, čo proti slovenskému pohybu podnikne, aj keď z Budapešti sa v hodine dvanástej snažia ku Slovákom vysielať ústretové signály.
K slovu sa na rokovaní dostáva tradičná slovenská „predposratosť“, zotrvačnosť tisícročného spolužitia Slovákov a Maďarov, ale aj racionálne obavy z toho, ako Slovensko rozchodí ťažké hospodárske dopady v dôsledku vyčlenenia sa z uhorského štátu. Veď tisícom slovenských poľnohospodárskych robotníkov poskytovali obživu sezónne práce na maďarských veľkostatkoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.