Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Palachiáda 89: koniec strachu

.juraj Kušnierik .názory

Pred 46 rokmi sa na Václaváku upálil Jan Palach. Pred 26 rokmi sme si to na tom istom mieste pripomínali. Odvtedy sme sa prestali báť komunistov. Teda aspoň my, čo sme sa na Palachiáde zúčastnili.

Juraj Kušnierik

V piatok, 13. januára 1989, bola v pražskom klube Na Chmelnici oslava narodenín známej perzóny českého undergroundu, frontmana skupiny Ženy Martina Chouru. Keď ma Martin na túto oslavu pozýval, povedal mi, aby som v Prahe určite zostal najmenej do nedele, kedy bude na Václaváku spomienka na Palacha.

Zobral som si teda v práci dovolenku a spolu s Vladom Michalom (dnes šéfom Artfora) sme sa vybrali do Prahy. Oslava dopadla dobre, hrali Ženy, Psí vojáci a skvelá, hoci krátko žijúca kapela bubeníka Krásnych nových strojov Silvestra Fílu Trenky, medzi gratulantami bol napríklad redaktor Vokna Andrej Stankovič zvaný Nikolaj (Magor Jirous mu venoval skvelú báseň, začínajúcu slovami "Když jsme sa blížili k Valticím alejí, na tebe myslel jsem Andreji...) alebo čerstvo menovaný hovorca Charty 77 Saša Vondra. Popíjajúc pivo sa viac než o oslávencovi hovorilo o nedeľnej demonštrácii. Dramaturgia bola jednoduchá: v dohodnutú hodinu prídeme (spolu s ďalšími ľuďmi z českého disentu) k soche Václava, zaspievame hymnu a presne na miesto, kde sa 16. januára 1969 upálil Jan Palach položí Václav Havel, Vlasta Chramostová a Saša Vondra kvety.

Ale to bola len teória, nakoľko všetkým Na Chmelnici bolo jasné, že prv než sa delegácia s kvetmi dostane na miesto, budú jej členovia zadržaní.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite