Predstavte si Spojené štáty európske blízkej budúcnosti, kde neurobíte krok a neotvoríte ústa, aby ste pri tom neporušili hneď niekoľko smerníc, nariadení a zákonov. Napríklad článok ústavy číslo 13 199, ktorý zakazuje diskriminovať záujemcov o prácu nielen z vekových, rasových či názorových dôvodov, ale aj z dôvodu ich neschopnosti vykonávať prácu, o ktorú sa uchádzajú. O prácu pilota sa teda môže uchádzať človek trpiaci závratmi, za striptérku v bare musia prijať aj takmer invalidného starca a policajta môže robiť človek s neovládateľnou zúrivosťou. Neschopnosť vykonávať istú prácu nie je prekážkou, naopak je zárukou rýchleho kariérneho postupu. Neschopní ľudia na každom kroku spôsobujú, že domy so sedemnástimi poschodiami majú výťah na tridsaťtri poschodí, že v hoteli nie je sprcha ani posteľ, že vlaky chodia načas, ale nikde nestoja, a že človeku, ktorého úradníci prehlásili za mŕtveho, nezostáva nič iné, iba predstierať, že zomrel.
Toto je kúsok knižnej recenzie, ktorú som napísala pred desiatimi rokmi do .týždňa o románe Neschopnost (Incompetence), s podtitulom Zlo je nové dobro, z pera Roba Granta, jedného z dvojice autorov kultového seriálu BBC Červený trpaslík.
Tak na túto knižku a článok ústavy číslo 13 199 som si spomenula hneď, ako som si prečítala správu o nešťastnej firme Damon, ktorá si dovolila v inzeráte na Profesii menovite uviesť, absolventi ktorých konkrétnych škôl a odborov nie sú na pozíciu vhodní. Môžu už teraz vysvetľovať koľko a čo chcú, strhla sa okolo mediálna mela, v ktorej akékoľvek rozumné vysvetlenie zanikne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.