Otázka o tom, či si môže pár rovnakého pohlavia osvojiť dieťa, je hodná poctivej diskusie bez akýchkoľvek aktivistických či predpojatých tónov či ideologických konštruktov. Žiada si triezvosť, otvorenosť aj ochotu prijať racionálne argumenty, ktoré sa možno nehodia do môjho konceptu.
V celej téme je stále viac otázok ako relevantných odpovedí. Ale je v nej aj viacero mylných názorov. Napríklad že naše detské domovy sú plné detí, ktoré čakajú na adopciu. Nie je to pravda, detí vhodných na adopciu nie je až tak veľa – a ak sa vecne prijmeme fakt, že mnoho rodičov odmieta deti rómske, postihnuté či staršie, tak tých „atraktívnych“ detí je dokonca niekedy málo. Zato deti s hendikepom veku, zdravotného či mentálneho postihnutia aj vyvážame, keď im u nás nevieme nájsť rodičov, ale nájdu sa v inej krajine. Na vývoz detí nemusíme byť hrdí, ale viac ako národnú hrdosť tu vnímame dobro detí, ktoré dostanú novú šancu.
Páry rovnakého pohlavia budú mať zrejme podobné priority pri hľadaní dieťaťa ako páry rozličného pohlavia – teda budú preferovať dieťa zdravé, čo najmenšie a možno aj „biele“. Otázne bude – a to je téma pre odborníkov – či je vhodné, aby napríklad dvom mužom bolo zverené dievča alebo dvom ženám chlapec. Možno odborníci odporučia, aby sa tak nedialo. No nebudeme potom o pár rokov riešiť diskriminačné žaloby, že súd odmietol zveriť do opatery dvom mužom dcéru a porušil tak ich ľudské práva?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.