Nedávno som bol na výbornom koncerte francúzskej speváčky Zaz v bratislavskej Aegon Aréne (známej aj ako NTC). Sála bola plná (niekoľko tisíc ľudí), pričom mnohí prítomní poznali Zazine pesničky naspamäť a v refrénoch sa k nej nadšene pridávali. Podobne to býva na koncertoch islandských Sigur Rós, GusGus či Of Monster and Men, kapely Gorana Bregoviča zo Srbska, skupiny dEUS z Belgicka, či Einstürzende Neubauten z Nemecka.
Európskym kultúrnym manažérom sa však zdá, že “cezhraničné” šírenie európskej (rozumej inej ako britskej) hudby je stále nedostatočné. Európske festivaly vytvorili ETEP, čiže European Talent Exchange Program, európsku scénu predstavuje Eurosonic Noorderslag, v mnohých európskych krajinách vznikli “Music Export Offices” (na Slovensku zatiaľ nie). Nebola by to Európska únia, keby za (či nad) tým všetkým nevznikol europrogram (tento konkrétne ako podprogram programu Creative Europe), ktorý celý projekt podporuje a (čiastočne) financuje.
No a keďže ide o europolitikov, treba im jednak ukázať, že nimi schválené fondy prinášajú viditeľný výsledok a (hlavne) treba euroúradníkom dať príležitosť objaviť sa na červenom koberci a následne aj na veľkom, reflektormi osvetlenom, televíznymi kamerami snímanom pódiu. Myslím si, že toto je jeden z hlavných dôvodov
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.