Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pýcha, matka kultúry smrti

.štefan Hríb .názory

Po dlhšom zdôvodnení, prečo nejdem na referendum, mi viacerí napísali, že sa vyhýbam jeho trom otázkam. Pripájam preto text, ktorým som v tlačenom vydaní .týždňa ono zdôvodnenie uviedol.

Štefan Hríb

Keď prišla Aliancia za rodinu s referendom, napadlo mi, či sa ním neublíži homosexuálom, ale paradoxne aj katolíkom. Dnes je moja obava ešte silnejšia.

O tom, prečo sa na referende nezúčastním, píšem širšie v polemike s dvoma redakčnými kolegami. Na tomto mieste sa preto obmedzím len na pár základných konštatovaní.

Mojím problémom nie sú ani otázky, ani prívrženci referenda. Dôvodom, pre ktorý v sobotu nenavštívim volebnú miestnosť je – s dovolením – spoločný záujem oboch strán tohto sporu.

Všetky tri otázky pritom považujem nielen za legitímne, ale osobne aj za užitočné. Priviedli ma napríklad k zaujímavému pýtaniu sa. Ak som za registrované partnerstvo homosexuálov (čo dlhodobo som), prečo som proti ich manželstvu (čo som dlhodobo tiež)? Pre to významné slovo, pre tradíciu, alebo pre niečo ešte hlbšie?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite