Moja láska k tvorbe skupiny Die Antwoord sa zrodila počas jednej piatkovej noci, keď som mal službu v redakcii a kolega Peter Homola mi pustil niekoľko ich videí. Dovtedy som len poznal zopár pesničiek, zdali sa mi celkom fajn, ale nič viac.
Na tých videách ma však dostala ich komiksová, či "béčkovo filmová" estetika, ich surová priamosť, ich vyšinutý humor a niekde pod tým umne skrytá vážnosť. Áno, tie pesničky (o videách ani nehovoriac) sú tvrdé, vulgárne, explicitné a neviem čo ešte.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.