Rozhovor, ktorý sa ma dotkol

.na Slovensku už rôzne kruhy nakreslili o Rusku a Ukrajine toľko obrázkov, že verejnosť má problém zorientovať sa. Aký je obrázok reality podľa Jefima Fištejna?

Vytvoriť paralelnú realitu je zmyslom dezinformačnej politiky. Zmyslom teda nie je podsunúť lož, zmyslom je zasadiť do informačného priestoru pravdivé, polopravdivé a úplne nepravdivé vyjadrenia, aby bol relativizovaný samotný pojem pravdivosti. Aby sa pravda začala vnímať len ako jedna z možných alternatív. Dnes je v Európe zvykom hovoriť, že jedna z možných interpretácií je to a druhá ono. Paradoxne v Európe, a na Slovensku možno ešte viac, je dosť ľudí, ktorí sa dopúšťajú rovnakej chyby, ako často aj poctivo zmýšľajúci intelektuáli koncom tridsiatych rokov. Tí naozaj verili, že sovietske Rusko sa snaží o uskutočnenie starých ideí osvietenstva, teda o zavedenie hodnôt, ktorým boli oni v Európe oddaní. Zdalo sa im, že ich hodnoty nemali v Európe uplatnenie, že tu nastupuje fašizmus a že uplatnenie ich hodnôt je v Rusku.

.to je dosť naivné na intelektuálov.
Skočili do pasce vtedajšej stalinistickej propagandy, ktorá poukazovala na správnosť zákona a ústavy. Je známe, že stalinistická ústava bola najdemokratickejšia, a nielen preto, že to hovoril Stalin, uznávali to mnohí. Len už nevideli, že realita a ústava nemali žiadne styčné body. Keď dnes počujem a čítam napríklad výroky Jána Čarnogurského, uvedomujem si, že tu dochádza k úplne rovnakej zrakovej aberácii, k rovnakému pokriveniu vnímania. Oni sa vážne domnievajú, že Rusko dnes plní úlohu ochrancu a presadzovateľa starých európskych hodnôt. Za európske hodnoty môžeme považovať suverénne a dôstojné postavenie jednotlivca. Tí, ktorí tvrdia, že toto Rusko chráni, si vôbec nevšímajú alebo nechápu, že v Rusku došlo k výmene paradigiem. Tieto slobody, ku ktorým sa naši stúpenci Putina hlásia, dostali v Rusku už dávno opačné znamienko.

.v akom zmysle?
Keď sa dnes v Rusku povie demokracia, sloboda, ľudské práva alebo právo jednotlivca, je to už iba pejoratívne. Keď chcú niečo pokarhať a povedať, prečo Západ upadá, tak uvedú presne tento zoznam hodnôt. Tvrdia, že naša sloboda je falošná, pretože vedie k odcudzeniu ľudí navzájom, aj k odcudzeniu jedinca od štátu. Demokracia sa vraj stáva vôľou nejakej luzy, alebo naopak, prostriedkom manipulovania úzkej skupiny. A ľudské práva? To je podľa súčasného Ruska úplne zavádzajúci koncept, ktorý nemôže uznať, pretože nadradzuje človeka spoločnosti. Tvrdím, že hodnoty, ktoré sú u nás cenné, sú v Rusku znehodnotené a už proti nim vznikol iný koncept.

.čarnogurský bol za komunistov väznený. O ňom samotnom robili pamflety a manipulácie, keď tvrdili, že je jedným z klerikálnych fašistov. Ak to isté nevidí v dnešnom Rusku, čo sa stalo?
Človek má tú vlastnosť, že ak aj niečo prežil na vlastnej koži, dokáže to len ťažko extrapolovať na nejakú inú osobu či dokonca spoločnosť. A niekedy to ani nechce, alebo ani nemá schopnosť vnímať. Ja napríklad veľmi ostro pociťujem, ako sú v Rusku prenasledovaní a často aj zbavení možnosti vystupovať poctiví ľudia demokratického zmýšľania. Pociťujem to, akoby sa tá krivda diala mne. Sú spoločensky izolovaní, umelo vyselektovaní a už aj vyháňaní von. Ako človek, akým je Čarnogurský, môže toto necítiť? Ako môže, naopak, stáť na strane tých, ktorí utláčajú ľudí a ešte pri tom hrabú veľké peniaze?

.no ako?
Ja si myslím, že je to nedostatkom empatie voči ľuďom, ktorí rovnako ako on bojovali s totalitou. A preto dnes ani sám nevie celkom rozoznať, kde je sloboda a kde totalita.

.máme prezidenta, ktorý to pomenúva priamo. V Kyjeve povedal, že nepochybuje o účasti Ruska v konflikte na Ukrajine. Čarnogurský na to vyhlásil, že slovenský prezident poškodzuje záujmy Slovenskej republiky, pretože nemá dôkazy a hovorí iné ako EÚ.
Ale EÚ predsa tiež hovorí, že na Ukrajine je súčasťou konfliktu Rusko, a hovorí to celý slobodný svet. V zásade je ale príznačné, že časť konzervatívnej katolíckej inteligencie na Slovensku sa dostala na stranu Putina. V Rusku sa oficiálne hovorí o náboženskom obrodení a o úpadku Západu, a to mnohým imponuje. Až na to, že ono obrodenie je ilúzia.

.nič také sa nedeje?
Treba poznať minulosť, aby človek pochopil, že tí, ktorí o obrodení v Rusku hovoria, si pletú hlboké náboženské cítenie s povrchnou obradovosťou. O tom je v ruskej histórii množstvo diskusií. Mnohí veľkí intelektuáli a myslitelia ako Berďajev či Solovjov hovorili, ako často sa v Rusku zamieňa obradovosť s náboženským cítením. Mimochodom, všimni si, že práve katolíci v dnešnom Rusku nemajú veľké práva. Nemajú možnosť robiť púte, pápež tam nebol pozvaný, ani sa vôbec nepodniká snaha o nejaké ekumenické zblíženie. Katolíctvu sa dodnes v Rusku hovorí „latinské kacírstvo“ či „latinská heréza“. A časť slovenských katolíkov je pritom ohúrená a omámená predstavou, že v Rusku je náboženská voľnosť.

.oni hovoria, že Putin vystupuje za náboženské hodnoty, vrátane tých katolíckych.
To znamená, že ľudia, ktorí lož zažili sami na sebe, už dnes necítia nepravdivosť a príšerné klamstvo. Veria, že z človeka, ktorý bol ešte predvčerom zanieteným ateistom, sa zrazu stal horlivý náboženský propagátor, ktorý bozkáva ikonky. Lenže to je tá obradovosť, ktorá nahradzuje skutočnú vnútornú religiozitu. On sa pokojne prežehnáva a bozkáva s metropolitom alebo patriarchom – ktorý bol sám dôstojníkom KGB. Dnes sa to všetko stiera, spolu sú schopní sláviť náboženské sviatky, obradovosť triumfuje. Religiozita si totiž vyžaduje vnútorné presvedčenie a práve tú empatiu, ktorí oni, a žiaľ, ani časť našich katolíkov, už nemá.

.ešte to skomplikujem. Je pravda, že časť slovenských katolíkov je takáto. Ale v Česku má tento smer podobné echo. Od Zemana cez rôzne politické strany a rôznych intelektuálov počujem to isté. Kam siahajú tieto korene?
Tých koreňov je niekoľko. Jedno z vysvetlení sú slovanofilské korene českej inteligencie.

.keď sme sa ako Československo delili, Česi boli predsa tí, ktorí hovorili, že musia byť rýchlo na Západe.
Samozrejme. Ale slovanofilstvo sa tu rodilo, a to vieš dobre – Kollár a viacerí buditelia. Ďalším z koreňov je nepevné ukotvenie českej spoločnosti na Západe. Prežívame dobu spochybňovania západných hodnôt. Nanešťastie sa to deje v čase, keď aj samotný Západ má veľké problémy sformulovať svoje hodnoty. To, že ešte žije v súlade s tými hodnotami, je vedľajšia vec. Západ ich momentálne nevie formulovať a predať, pretože sa potýka s inými problémami, napríklad s prisťahovalectvom. Toto Česi vidia a vzniká tu psychologický efekt takzvaného posledného vagóna. Mnohí Česi sú rozkolísaní vo svojom presvedčení, či naskočili na správny vlak.

.samotnou integráciou do Západu?
Áno.

.aký iný vlak bol k dispozícii?
Ten so zdanlivo víťaziacim východom. Toto začal už Klaus. To hlavné, čo priniesol do českého politického myslenia, bolo spochybňovanie možností demokracie. On to videl úzko pragmaticky. Nevidel, že demokracia zasahuje samotnú ľudskú bytosť, že to nie je len otázka politického zriadenia. Keď Klaus jazdil na východ, vždy opisoval úspechy a efektivitu diktátorského spôsobu vládnutia. Zažil som na vlastnej koži v rozhovoroch s ním, ako obdivoval Karimova, Nazarbajeva a každého Rusa, ktorý mal silu. Iba Jeľcina nemal rád, pretože ten bol na jeho vkus príliš demokratický. Klaus naozaj veril, je to jeho politické presvedčenie, že trocha totalitarizmu, zvlášť osvieteného, môže spoločnosti prospieť.

.keď bol teraz Zeman v Číne, povedal, že sa bol učiť, ako zachovať stabilitu. Je to ten istý vzorec?
To je absolútne rovnaký vzorec. V tom majú rovnaké presvedčenie. Nielen pre osobnú inklináciu k autoritárskemu spôsobu konania a myslenia, ale rovnako vidia aj efektivitu tých spoločností.

.prečo to časti Čechov imponuje?
Lebo sú zneistení. Prejde ich to v momente, keď Rusko začne prežívať veľké problémy, predovšetkým ekonomické, na ktoré sa naviažu tie sociálne. Hoci dnešní milovníci Putina budú potom, samozrejme, tvrdiť, že to tak nemysleli. Ale mysleli. Pridali sa k tým, ktorí sú stratení, lebo Západ je v rozklade a prichádza silný Východ, ktorý to má v hlave usporiadané so silným vodcom a silnými základmi. Oni vôbec netušia, že práve tie základy Ruska sú v rozklade. Navyše, že je to úplne kleptokratický režim. Oni sa dnes uspokoja s pocitom, že prišli o poriadok, ktorý sa jedine Rusko snaží prezentovať a vydávať za prirodzený – hierarchická spoločnosť s prirodzeným vodcom a nalinkovanou obradovosťou.

.teraz k Putinovi a tomu, čo sa deje na Ukrajine. Mne sa zdá, že je to prekvapivo jednoduché. Išlo o to, či bude Ukrajina súčasťou Západu, alebo nadlho len ruským prihraničím. Keď Putin zistil, že hrozí súčasť Západu, obsadil Krym a vyvolal konflikt na východe Ukrajiny, pretože vie, že EÚ a NATO neprijímajú krajiny, v ktorých je konflikt. Je to takto?
Nie celkom. V zásade majú ťažké konflikty vlastnosť, že sú takzvanou samonaplňujúcou predpoveďou. Niečo, čo sa začína ako drobný kamienok, končí sa ako veľká lavína. Všetko vzniklo tým, že Putin, a nie je to prvýkrát, vôbec nedomyslel dopady svojich činov. Už raz ukázal svoju neschopnosť vidieť dopredu v roku 2004, keď sa pokúsil ovplyvniť Oranžovú revolúciu na Ukrajine. Masívne tam natlačil svojich politických technológov...

...v prospech Janukovyča?
Áno, Putin dokonca predčasne oznámil víťazstvo Janukovyča. Niekoľko rokov to bolo považované za príklad nepodarenej politiky. Putin to ale teraz v podstate zopakoval. Navyše, jeho neskoršie presviedčanie sveta, že Majdan spôsobili Američania, ktorí zaplatili miestnych ľudí, bolo až komické. Zaplatiť ľudí, aby išli na smrť, to vyžaduje aké peniaze? Človek nepôjde umierať za desať babiek. Stalo sa to pre iné. Ukrajina sa dostala na civilizačnú križovatku.

.akú?
Náhle mala voľbu medzi európskym smerovaním, ktoré mohlo byť kolísavé, ale s jasnou perspektívou, a Putinovu ponuku byť súčasťou Eurázijského zväzu. To bol politický zväz, až neskôr sa stal hospodárskym, pretože Bielorusko aj Kazachstan odmietli slovo politický. Ukrajina sa teda mohla navždy zafixovať v ruskom mocenskom tieni a presne toto Putin navrhol Janukovyčovi za 15 miliárd dolárov. Preto Janukovyč zmenil názor.

.a ako reakcia prišiel Majdan?
Do úvahy treba zobrať mentalitu Ukrajincov, ktorí silne inklinujú k takzvanej protodemokracii. To poznajú Poliaci vo svojich snemoch, keď volili kráľa, ale aj Ukrajinci majú tradíciu „kozackých sešlostí“. Jednoducho viac inklinujú k prejavovaniu svojej vôle na námestí. Samozrejme, že Ukrajincom, ktorí sa vo väčšine cítia ako národ, ktorý by mal smerovať na Západ, sa veľmi nepáčila vyhliadka byť navždy v tieni Ruska. To je to, čo je na rozdiel od dolárov schopné viesť ľudí aj na smrť. Toto je podstata Majdanu. Preto tomu Ukrajinci hovoria revolúcia dôstojnosti, pretože ľudská dôstojnosť sa jednoducho nenechala potlačiť.

.prečo je pre Putina Ukrajina taká dôležitá?
Je absolútne dôležitá, pretože sú to tisíce kilometrov ďalej na Západ. Putin chce hranu medzi Ruskom a Západom potiahnuť znovu až po západnú hranicu bývalého Sovietskeho zväzu.

.prečo?
Pre Putina je rozpad Sovietskeho zväzu najväčšou geopolitickou tragédiou dvadsiateho storočia. A prečo? Pretože dospelo k zmene paradigmy v prospech alternatívy voči Západu. Rusku sa totiž nepodarila modernizácia.

.kedy?
Rusko vstúpilo na modernizačnú cestu za Gorbačova a potom za Jeľcina, pretože sa vážne domnievalo, že má veľký potenciál. Prírodný aj ľudský.

.a nemá?
Modernizácia bola nezlučiteľná s tým, ako začal ruskú spoločnosť formovať Putin. Skorumpovaná od hlavy k päte, kleptokratická, hierarchická spoločnosť, ktorá sa bojí iniciatívy zdola. Takto sa Západ nedá dobehnúť v ničom. Spomeň si, že prezident Medvedev sa pokúsil znovu otočiť smerom na západnú koľaj svojím článkom Dopredu Rusko. Navrhoval urýchlenú modernizáciu, technologizáciu, boj s korupciou. Dva roky pred svojím definitívnym pádom sa pokúsil vrátiť spoločnosť na európsku koľaj. Modernizácia však skrachovala, pretože Putin zistil, že nie sú žiadne úspechy, v žiadnej oblasti, žiadny nositeľ Nobelovej ceny, technologická inovácia, nič. A Putin sa rozhodol, že keď to nejde cestou modernizácie, pôjde, naopak, cestou návratu do minulosti oprášením starých spôsobov a domostrojevských ideí – zdravá rodina a nový človek, pre ktorého je ideálom padnúť za vlasť. Zaistilo to dve veci. Tvorilo to zdanlivú alternatívu voči Západu a zaistilo to stálu moc skupine zlodejov navrchu, pretože tí, ktorí toto vezmú za svoj ideál, nejdú proti moci. Oni to, naopak, podporia a spravia antimajdan.

.akú rolu v tom hrá Ukrajina?
Putin chcel, aby bol Eurázijský zväz predovšetkým ruským alebo slovanským. Na to nevyhnutne potreboval Ukrajinu a Bielorusko. Rusko bez Ukrajiny je nič. Je to iba vymierajúci štát.

.keď sa pozriem na glóbus, Rusko zaberá veľkú časť súše. Prečo potrebuje Ukrajinu?
Veľká časť Ruska je prázdna súš. Nejde o územie, ide o slovanský prvok. Ukrajinci sú podľa Ruska niečo ako nedokončení Rusi. Preto tak vehementne neuznávajú ukrajinský národ a tvrdia, že ukrajinčina je pokrivená ruština. Putin jednoducho potreboval 45 miliónov Slovanov. A tiež nechcel spoločnú hranicu s Európskou úniou a NATO.

.už ju má na Pobaltí.
To je veľmi nepatrný úsek, kde sa nič nemôže rozvinúť. Ukrajina je obrovský priestor.

.na BBC som videl rozhovor s ruským politológom Karaganovom. Pôsobil ako pohodový pán, ale keď sa ho na konci moderátor spýtal, či nemôže byť Ukrajina súčasťou Západu, povedal: Nikdy! A tým debata skončila. Takto hovorí Rus o inej krajine. Čo je to za mentalitu?
Vo vedomí Rusov Ukrajina nie je celkom štát. Oni sa s tým stále nezmierili. Ukrajina bola považovaná za menšieho brata, ktorého trpeli, ale v zásade si vôbec neosvojili myšlienku, že to je iný štát. Ukrajina je vo vedomí ruského štátnika dejinná chyba, omyl histórie.

.ktorý sa môže znova napraviť?
Samozrejme, chcú to napraviť. Prinajmenšom tým, že Ukrajinu znova vtlačia do svojho područia. Ale všimni si, ako nevedia pochopiť, že čím viac sa o to snažia, tým viac vytláčajú Ukrajinu mimo svojho vplyvu.

.nakoľko teraz zjednotili Ukrajincov proti sebe?
Veľmi radikálnym spôsobom. Budeš sa smiať, ale u nás bolo zvykom myslieť si, že Ukrajina bola rozdelená napoly, zhruba po Dnepri. To bolo už vtedy falošné, ale dnes to absolútne neplatí. Vidíme, kam dokázalo Rusko posunúť svoj vplyv. Stovka kilometrov za svoju hranicu? Posledný prieskum o etnickom zložení Ukrajiny navyše ukázal, že percento ľudí, ktorí sa hlásia k ruskej menšine, klesol za pár rokov z tridsiatich percent na dvanásť. Zvyšok, aj keď hovorí po rusky, sa už hlási k ukrajinskej národnosti. Toto je neuveriteľne dôležité: Putin vlastne vytvoril ukrajinský politický národ.

.rusko opakuje, že nechce, aby bol na jeho hranici Západ. Ale čo je to za logiku? Veď ak by bol na ruskej hranici Západ, tak na tej našej by bolo Rusko. Nám to neprekáža a im hej?
Rusko žije v systéme rôznych bludov. Po prvé, čím bližšie je hranica NATO, tým bližšie je predsa hranica stability. Vnútri NATO sa nikdy žiadna vojna neviedla. Nebyť NATO, Maďarsko je dnes možno vo vojne s Rumunskom, Slovenskom či Ukrajinou. Orbán to jasne naznačil. Poslednou myšlienkou jeho prejavu v Rumunsku bolo, že na horizonte je svetová búrka, z ktorej môže Maďarsko iba profitovať. On sa na vojnu asi teší. Jediné, čo mu v tom bráni, je NATO. Rusko teda má na svojej hranici zónu stability, pri ktorej sa nemusí báť o zajtrajšie pomery. Ale namiesto toho, aby to uvítalo, má z toho fóbiu.

.prečo sa bojí? Naozaj si myslí, že Západ vtrhne do Ruska?
Neviem, čo si myslí generálny štáb, ale Západ na také niečo nemá ani pomyslenie, ale ani vojenskú kapacitu. Je to len strašiak, ktorým Rusi manipulujú.

.nie je to skôr tak, že posudzujú Západ podľa seba? Lebo oni samotní tak výbojne uvažujú?
Aj to je možné. V každom prípade, v Rusku dnes panuje názor, že Západ sa snaží o rozloženie superbohatého Ruska. Západ, ktorý už nevie, čo od dobroty, sa vraj snaží priživiť na ruských zdrojoch.

.tzomuto v Rusku vážne veria?
Vážne. Toto je prítomné v úvahách ruských mysliteľov, ktorí tvrdia, že Západ vznikol aj preto, aby Rusko rozčlenil. Rozdelil a prisvojil si ho. Prečo to ale už tí Američania dávno nespravili? Prečo to neurobili začiatkom deväťdesiatych rokov, keď bolo Rusko na lopatkách? O tom sa mlčí. Ale súčasne pribúdajú iné mýty.

.aké?
Naposledy jeden na Putinovo prianie šíril Gorbačov. Ten začal hlásať, že mu Západ sľúbil, že východná Európa nevstúpi do NATO. Ukážte mi jediný dokument, kde by bol podpis západného štátnika, ktorý s týmto súhlasil. A navyše, západný politik predsa nemôže takto obmedzovať iné národy v tom, ako sa rozhodnú. Tak to bolo aj v prípade Berlínskeho múru – nikto predsa nemohol povedať východným Nemcom, aby zostali v zóne ruského vplyvu.

.rusko získalo pásik územia na východnej Ukrajine a Krym. To je pre Putina uspokojivý výsledok?
Preňho je to desivý výsledok. Za normálnych okolností by musel v priebehu najbližších dvoch-troch mesiacov skladať účty a odstúpiť, pretože nesplnil to, čo sľúbil. V apríli minulého roka, keď prebehla anexia Krymu, vystúpil v Dume a povedal, že Krym a tá takzvaná hybridná vojna sú novinkou v ruskom vojenskom myslení. Že je to nesmierne úspešná taktika, ktorá, ako on sám tvrdí, je prakticky bezriziková a Rusko ju bude používať aj naďalej. Jasne povedal, že cieľom je oslobodenie takzvaného Novoruska a „deblokovanie“ Podnesterska.

.aký podiel jeho plánov sa mu reálne podarilo splniť?
Získal približne jednu pätnástinu. To hovorí dosť o Putinovi ako geniálnom stratégovi. Stratégia sa vždy hodnotí porovnávaním toho, čo sa ňou zamýšľalo a toho, čo sa reálne dosiahlo. Putin dosiahol pätnástinu. Popri tom dosiahol, že Ukrajina sa zmenila a z rozpolteného obyvateľstva sa stal politický národ, ktorý sa hlási k Západu. A dosiahol, že ak ešte pred rokom bolo za vstup do NATO približne 20 percent Ukrajincov, dnes ich je už polovica. Putinova predstava bola úplne mylná.

.teraz k Európe. Je pochopiteľné, že ľudia sa boja vojny s Ruskom. Vojenská pomoc sa tu preto vždy vylúči ako prvá, každý konflikt chceme riešiť výlučne diplomaticky, prostredníctvom sankcií a rokovaní, čo vždy v histórii povzbudilo agresora. Je to chyba? A je to chyba politikov alebo preľaknutej verejnosti?
Povedal by som, že je to narovnako. V prvom rade treba povedať, že silou Západu nie sú jeho politici. To je chybná predstava. Ak by spočívala sila Západu v sile politikov, jeho obrazom by boli Daladier, Chamberlain či dnes Hollande, ktorý je v princípe rovnaký „přizdisráč“ a „poseroutka“ ako jeho spomínaní predchodcovia. Západ nie je silný politikmi, ale systémom.

.a ten strach?
Existuje múdrosť, ktorú ešte nikto nedokázal vyvrátiť: Tam, kde nikto nechce umierať, prichádza vojna. Udrží sa teda iba taká krajina, v ktorej je niekto pripravený sa obetovať. To vidíme všade. V Izraeli je vojna stále a napriek tomu žijú dôstojne. Západné obyvateľstvo už ale v tom jasno nemá, a preto sa momentálne potáca v určitom rozklade. Ale mne sa zdá, že obamizmus sa skončí a vznikne nejaká konzervatívnejšia sila, ktorá dokáže Západ zjednotiť na základe vlastného myslenia. A to nebude zbabelé a proruské. Prejaví sa, že chyby v demokratických režimoch sú napraviteľné.

.spomenul si Obamu. Do akej miery je to, čo sa teraz deje, dôsledkom jeho politiky?
Do veľkej miery. Od začiatku som hovoril, že Obama je veľké nešťastie pre Západ. On v podstate stiahol Ameriku zo všetkých bojísk sveta. Tým myslím aj ideové bojiská. Presadzoval koncepciu, v ktorej je aj slabšia a nepodstatná Amerika dobrá, pretože svet sa bude vyvíjať aj bez nej. V podstate dosiahol, že Amerika stratila značný vplyv v Ázii, v Tichomorskom priestore či na Blízkom východe. Ktoré krajiny na Blízkom východe sa dnes považujú za priateľov Spojených štátov? A v Európe dosiahol, že vplyv Ameriky poklesol.

.a preto si Putin trúfol na Ukrajinu?
Aj. Ale pri Putinovi sa nedá povedať, že by to bol výsledok nejakej analýzy. On intuitívne videl, že tu vznikajú dutiny, ktoré môže zaplniť. Európa preto dnes potrebuje aspoň jednu silnú krajinu, ktorá by úlohu Ameriky mohla zastať. Najbližšie k tomu má Nemecko. A nie je na tom nič zlé, pretože lídra musíme posudzovať podľa ideológie, ktorú vyznáva. A zo všetkých európskych štátov momentálne práve Nemecko uznáva demokratickú ideológiu najdôslednejšie.

.situáciu na Ukrajine ľudia u nás sledujú aj preto, že je to náš sused. Máš aj ty strach?
Ja osobne strach nemám. A úprimne sa čudujem postoju slovenskej verejnosti, ktorá absolútne nedoceňuje, že je prvá na rane, ak by Ukrajina padla. Pretože Maďarsko môže využiť príchod Ruska na to, aby obsadilo užhorodskú oblasť a súčasne aj južné Slovensko. To je historická príležitosť, ktorú by Orbán mohol využiť. Dnes by teda bolo zo slovenského pohľadu oveľa logickejšie vytvárať si spojencov. Ak by si teraz napríklad Slovensko poistilo svoju nezávislosť zmluvou s Poľskom, Orbán by si dvakrát rozmyslel svoje ďalšie kroky.

.ale ty tvrdíš, že osobne z toho nemáš strach.
Nemám, pretože si myslím, že Putin sa prepočítal. Neuvedomil si, že má dočinenia so štyridsaťmiliónovým národom na svojej hranici. A že nemá silu premôcť krajinu, ktorá mu vzdoruje aj bez materiálnej pomoci zo zahraničia. Putin o Ukrajinu zakopne. A Slovensko je až za Ukrajinou.

.obava je, že ľudia ako Putin budú konať podľa svojich mocenských inštinktov a Ukrajinu zaberú.
To je ale presne to, čo sa nepodarilo.

.a už to nie je možné?
Myslím si, že je to možné čoraz menej. Putin začal na Kryme vojnu s krajinou, ktorá mala možno šesťtisíc vojakov. Dnes ich má Ukrajina stodvadsaťtisíc. To už nie je malá veľká armáda. A každá dvojtýždňová prestávka ponúka ďalšie a ďalšie náboje. A navyše, aj Západ sa začína preberať z letargie. Mimochodom, mier bol v Európe aj preto, lebo sa uznávali hranice. Ak dnes začína nejaký štát spochybňovať hranice, nedivil by som sa, že raz budú spochybňované aj jeho vlastné.

.bude Ukrajina súčasťou Západu?
Myslím si, že z dlhodobého hľadiska bude. Napriek všetkým problémom. Netreba zabúdať, že Ukrajina už do veľkej miery patrila k Západu a k tomu sa aj Ukrajinci vo svojich historických dielach hlásia. Ukrajina vidí na západe svojho územia akýsi stredobod svojej existencie.

.v strednodobom horizonte vidíš Ukrajinu ako súčasť Západu. A Rusko?
Rusko vidím, žiaľ, ako krajinu, ktorá má pred sebou ťažký proces rozpadu. Čo z neho vzíde, to nedokážem odhadnúť. Možnosti Ruska sú ale dosť obmedzené. Buď si vyberú totálne nasadenie a vojnu prakticky proti celému svetu, alebo sa pokorne vrátia k tomu, že budú nasledovať Západ v jeho slobodnom vývoji. Tretia možnosť: jednoducho sa stratia v tom rozľahlom priestore. Nebolo by to v histórii prvýkrát. Rusko dnes nastúpilo na cestu púšťania žilou a aj ruský národ ako taký je v dlhodobom úpadku. Už to nie je národ, ktorý mal pod sebou tristopäťdesiat miliónov ľudí. Dnes je to národ, ktorý sa stráca. Pozitívne je aspoň to, že krajina, v ktorej sa už zopár rokov rodí jedno dieťa v rodine, si už ťažko môže dovoliť bojovať proti všetkým.

Jefim Fištejn
Narodil sa v roku 1946 v židovskej rodine v ukrajinskom Kyjeve. V rokoch 1964 až 1969 študoval na Lomonosovovej univerzite v Moskve, koncom šestdesiatych rokov sa presťahoval do Prahy, kde sa živil ako prekladateľ. Podpísal Chartu 77 a v roku 1980 ho prinútili emigrovať do Viedne, kde do roku 1986 pôsobil ako politický komentátor Slobodnej Európy. Po revolúcii bol dva roky šéfredaktorom Lidových novín. Neskôr sa vrátil do redakcie Slobodnej Európy na pôvodné miesto politického komentátora. Fištejn je autorom mnohých politických článkov, komentárov a kulturologických esejí v zahraničnej tlači a autorom niekoľkých kníh a scenárov k dokumentárnym filmom.