Áno, chceme zmeniť náš hokej

Áno. Každé štyri roky dostáva hokej akési zrkadlo toho, čo funguje a čo nie. Vnímajúc stav hokeja a všeobecný záujem som teda začal rozvíjať zásadnú diskusiu. A v nej nachádzam množstvo kvalitných a odborne zdatných ľudí, ktorí majú záujem sa do tohto procesu zapojiť. Počas posledných štyroch rokov sa v hokeji riešili dôsledky, nie príčiny. Je už naozaj nevyhnutné zastaviť sa a nastaviť procesy omnoho lepšie.

.čakalo sa, kto túto zástavu zdvihne. Či to bude Miro Šatan, Mišo Handzuš, alebo ty. Prečo si sa odhodlal?
V slovenskom hokeji sa všetci poznáme. Už niekoľko rokov debatujeme o tom, ako sa veci majú a ako by sme si ich vedeli predstaviť lepšie. V rámci tejto diskusie som si uvedomil, že tu existuje obrovský záujem o výrazné kroky, dokonca aj mimo hokejového prostredia. A zistil som tiež to, že v pozícii, do ktorej som sa za posledné roky dostal, bude správne, ak s iniciatívou vystúpim aj verejne. Deklarujem teda úmysel, ktorý máme, pretože nemáme dôvod niečo tajiť.

.tak v hokeji, ako aj pri takýchto snahách je dôležité, aby človek nebol sám. Vznikla už nejaká širšia dohoda?
Samozrejme, od začiatku to nebola len nejaká individuálna záležitosť. Tento proces prebieha už dlhšie, teraz prišiel čas ponúknuť prvé informácie aj verejnosti. Momentálne sa snažíme dokončiť finálny koncept, ktorý ponúkneme odbornej verejnosti aj zväzu.

.kto konkrétne?
Peter Bondra, Miro Šatan a ja sme boli napokon tí, ktorí dali myšlienky dokopy.

.ako dlho to trvalo?
Roky. Prvé väčšie stretnutie prebehlo pred majstrovstami sveta v Helsinkách. To bol rok 2012, desiate výročie titulu z Göteborgu. Vtedy sa debata rozbehla takým smerom, že sa stalo len otázkou času, keď prinesie aj reálne kroky.

.znamená to, že vy traja s Bondrom a Šatanom by ste do toho aj na kongrese išli spolu?
Teraz neriešime kongres ani počty.

.budeš mať ich verejnú podporu?
Na kongrese bude mať ten kandidát, ktorý z tohto procesu vzíde, celkom určite všeobecnú podporu celej našej generácie. To môžem povedať už teraz.

.celej generácie?
Ak sa bavíme o tých najvýraznejších, tak celkom isto áno.

.vy ako generácia, zvyknutá na profesionálne podmienky a fungujúci systém, sa postupne vraciate na Slovensko. Ale tu vidíte, ako nič nefunguje. Vidíte škaredé štadióny, zanedbané metódy, staré štruktúry. Kde beriete istotu, že sa to dá zmeniť?
To je jeden z dôvodov, prečo sa s tebou rozprávam práve ja. Poznám našu situáciu. Bol som v Amerike, vo Švédsku, vo Fínsku, vo Švajčiarsku, hral som v KHL a osemkrát som začínal sezónu na Slovensku. Reálne preto viem, s čím sa potýkajú slovenskí hráči, tréneri či manažéri. Ľudia, ktorým prezentujem svoju víziu, jej aj preto veria.

.tomu rozumiem. Ale pýtam sa, či sa dá dnešný stav relatívne rýchlo zmeniť.
Jasné, že sa to dá. Som si istý, že nastaviť systém tak, aby bol efektívnejší, sa dá celkom rýchlo.

.argument tých, ktorí sú v hokeji teraz, je, že sa to inak robiť nedá. Hráči nemajú na slušné výplaty, kluby nemajú na mládež, kultúrne prostredie pre ľudí. Roky rezonuje, že pri danom objeme peňazí sa to jednoducho inak robiť nedá.
(Úsmev.) V prvom rade netreba tú otázku stavať do roviny „my a oni“. Existujeme iba my. My hokejisti.

.tak teda vy, zlatá generácia, tvrdíte, že peňazí je dosť?
Treba si hlavne položiť otázku, či dostatočne napĺňame potenciál najobľúbenejšej hry na Slovensku. Odpoveď je jasná: Nie. Potom je ale otázka, či vieme vytvoriť systém, ktorý by zvýšil šancu tento potenciál naplniť. A ja odpovedám, že to vieme. To je celkom evidentné.

.aj finančne?
Nemôžeme sa na situáciu pozerať čisto cez peniaze. Musíme najprv ponúknuť produkt, ktorý bude pre spotrebiteľa atraktívny. Až to pritiahne peniaze. Klasické rečnenie, že ak mi dáte peniaze, spravím tu Ameriku, je ilúzia. Tak veci nefungujú. Koncept, na ktorom teraz pracujeme, má byť nastavený tak, aby v slovenských podmienkach dokázal efektívne využiť ponúknutý priestor. A už v súčasnosti je v hokeji dostatok peňazí na to, aby sa tento proces začal. To je holý fakt.

.aké by mali byť prvé kroky, aby sa potenciál nášho hokeja začal napĺňať? Čo sa napríklad musí stať, aby ľudia začali chodiť na slovenskú ligu?
Fakt je, že v každom meste je viac hokejových fanúšikov, než sa dokáže zmestiť do hokejového štadióna. O tom nikto nepochybuje. Z tohto hľadiska sú štadióny vlastne poddimenzované. Máme tu potenciálnych zákazníkov, len ich nevieme presvedčiť a ponúknuť im atraktívny produkt. Ak budeme merať náš úspech vzrastajúcim počtom ľudí na extralige, poďme uvažovať, ako ju zatraktívniť.

.no ako?
Spýtaj sa hociktorého okoloidúceho, čo mu ako prvé napadne v spojitosti so slovenskou extraligou. Garantujem ti, že možno deväťdesiatpäť percent asociácií bude negatívnych. Extraliga teda má veľmi zlú identitu. Tú musíme zmeniť ako prvú. A to sa dá spraviť len tak, že prinesieme jasné a čitateľné pravidlá, ktoré budú reálne dodržiavané. Ak prinesieme ľudí, ktorí sú verejne dôveryhodní, veľa praktických vecí sa zmení veľmi rýchlo.

.toto je reálne a rýchlo uskutočniteľné riešenie. Zlý imidž extraligy však vytvára aj obraz, viditeľný v televízii – škaredé klzisko, sieťky, mantinely. Prečo je to tak?
Ja ti viem v každom slovenskom klube ukázať minimálne jedného človeka, ktorý sa snaží o zmenu. No keďže hrajú akoby na vlastnú päsť, nezapadá to do celoextraligového trendu. Napriek tomu, že existuje úmysel, celá liga neťahá jedným smerom a veľa energie sa preto spáli nadarmo.

.imidž je zmeniteľný. Na začiatku sezóny sa však stále bude robiť výber hráčov na základe reálneho rozpočtu. A keď potom hráčovi ponúknu, aby išiel hrať do Sparty, prečo by mal zostávať v Trenčíne?
Ani v tomto smere to nie je až tak úplne o peniazoch. Ak by to tak bolo, tak ja by som nehral osemkrát a v podstate zadarmo v Trenčíne. Mišo Handzuš by nehral v Bystrici, Jožko Stümpel v Nitre. Hokej je aj o prestíži. Ak liga začne mať dôveryhodnosť a bude „cool“, tak už len na základe tohto imidžu priláka hráčov. Viem, že to tak je, veď v tomto biznise celý život fungujem. Toto je nástroj, s ktorým sa dá v slovenských pomeroch celkom dobre pracovať. Slovenská liga má stále veľkú tradíciu. Ak by sme dokázali rozvinúť veci, ktoré nestoja v podstate žiadne peniaze, spravili by sme prvý krok, za ktorým by mohol prísť ďalší a ďalší. Neprešlo by veľa času a uvidel by si, že naše konkurenčné ligy sa musia naozaj obracať, aby sa nám mohli vyrovnať. Ak sa teda vyberieme správnym smerom, verím, že nebude trvať dlho a v mnohých faktoroch dokážeme predstihnúť napríklad českú ligu.

.aj v kvalite hokeja?
Prekvapím ťa: Toto bude prvé, v čom ich dobehneme. Napriek tomu, že ekonomicky budeme ešte dlho slabší.

.lepší hráči by tu podľa teba zostávali iba pre lepšie fungujúcu ligu?
Áno. Hráči, prirodzene, chcú byť súčasťou niečoho, čo je dobré. Ak by to bolo iba o ekonomickej sile, prečo by z porovnania napríklad švédskej a českej ligy vychádzala oveľa lepšie severská, hoci finančne to až taký rozdiel nie je?

.ak to teda zhrniem, ty si myslíš, že váš nový systém dokáže vygenerovať lepší hokej aj za dnešný objem peňazí?
Áno, presne tak. Navyše, už aj naše prvé kroky vygenerujú viac peňazí.

.na Slovensku máme veľké firmy, ktoré sponzorujú všeličo, od charity až po vzdelávanie, no s výnimkou Slovnaftu málokedy aj hokej. Osobne si myslím, že je to tak preto, lebo neveria, že keď dajú peniaze do hokeja, budú v hokeji aj naozaj použité.
Vidíš! Toto tvrdíš ty, lebo to tak cítiš zo svojich skúseností. Takže je dosť možné, že niektoré firmy, ktoré by sa rady s hokejom nejakým spôsobom stotožnili, majú naozaj nejakú zábranu. Našou úlohou bude takúto zábranu potlačiť a vyrobiť produkt, ktorý im za sponzorstvo bude stáť.

.aby ľudia nemali predstavu, že sa teraz bavíme o nejakých závratných cifrách – koľko peňazí by vlastne bolo treba na normálnu ligu? Úplne laicky – milión eur, desať, tridsať?
Ak by sme mali extraligu, na ktorú by sme mohli ročne v súčte klubov minúť desať miliónov, tak sme v pohode. Ale náš plán nie je o žiadaní peňazí. Už len na základe prvých diskusií som mal niekoľko telefonátov od veľmi silných firiem, ktoré majú vlastný záujem do vynovenej ligy vstúpiť.

.sú riešiteľným problémom aj štadióny?
Štadióny sú aj nie sú hokejovým problémom. Sú vo vlastníctve miest. V súčasnosti je veľmi ťažké predstaviť si, ako by mohli hokejové kluby vygenerovať peniaze na nový či zrenovovaný štadión. To sa dnes nedá. V tomto smere je kľúčová podpora miest a štátu.

.keď sa to podarilo futbalistom, prečo nie aj hokejistom?
V hokeji prebiehajú čiastočne rekonštrukcie štadiónov z mestských peňazí...

...rekonštrukcie futbalových štadiónov sú však financované aj zo štátneho rozpočtu. Ak hovoríš, že hokej je na Slovensku najpopulárnejší šport, tak je zvláštne, že hokejové nie.
Vidíš, takto to tu funguje. Tiež som si to všimol. Podľa mňa musí aj na štátnej úrovni existovať priestor, na ktorom by sa dalo hokeju pomôcť.

.nakoľko vo vašom pláne zohráva rolu postavenie bratislavského Slovana?
Keď odhliadnem od faktu, že účasť Slovana v regionálne konkurenčných ligách by sa rovnala hokejovej vlastizrade a dám úplne nabok toto morálne hľadisko, tak si to teraz rozmeňme na drobné. Je celkom evidentné, že viac než na predstavenie chodia ľudia na hokej kvôli emócii. Na finále prvej ligy Spišská Nová Ves verzus Detva prišlo vyše štyritisíc ľudí. Fakt, že emócia je kľúčová, je nepopierateľný. Keď sa spýtame sto ľudí, či vytvorí u fanúšika Slovana väčšiu emóciu zápas s Košicami, alebo zápas s Grazom, 99 odpovie úplne rovnako.

.čo z toho vyplýva?
Že ak sa pozeráme na návštevnosť hokeja ako na kľúčový faktor, tak potom je slovenská liga pre fanúšika Slovana oveľa lepším poskytovateľom emócie, než EBEL liga. V tej je síce viac peňazí, no jednoducho nevyprodukuje toľko emócií. To nedokáže.

.v Slovane je problém, že klub má z KHL dosť veľký finančný dlh voči hráčom. A logicky ho splatí rýchlejšie tam, kde sa točí viac peňazí.
Tak si ten problém pomenujme. Ten dlh asi nechcú splatiť v priebehu dvoch mesiacov. Ale ak sa pozeráme na dlhodobý koncept, tak viac peňazí je pre klub tam, kde chodí na hokej viac ľudí. Potom je klub atraktívnejší pre sponzorov, predá viac vstupeniek, permanentiek. Myslím si, že pri dobrom scenári bude slovenská extraliga schopná ponúknuť porovnateľnú ponuku.

.z hľadiska vášho projektu je teda prítomnosť Slovanu v najvyššej slovenskej súťaži veľmi dôležitá?
Ak odíde najväčší symbol slovenského hokeja ku konkurencii, je to na úkor nášho hokeja. To musí vidieť aj najväčší slovanista. Ja som však presvedčený, že Slovanu záleží na našom hokeji. A že rozhodnutie, ktoré spraví, bude správne.

.ako fanúšik Slovana som chodil na slovenskú ligu aj na KHL. Ešte predtým, než prišla vaša iniciatíva, som nadobudol pocit, že síce už nebudem chodiť na KHL, ale oveľa radšej by som chodil na fungujúcu českú, než na nefungujúcu slovenskú ligu. Ale toto je nová situácia.
A práve preto o nej hovorím. Aby fanúšikovia chápali, že takýto smer je reálny.

.hokejový kongres by mal byť v júni. Nehrozí, že ak na najbližších majstrovstvách sveta príde úspech, dopyt po zmenách vymizne?
Z prípadného úspechu sa budeme všetci veľmi tešiť, pretože by znamenal ďalší príspevok k atraktívnosti nášho športu. Na úspechu v jednom turnaji ale nestojí to, či sa hokej vyvíja, alebo nevyvíja dobre.

.ale my sme často takí.
Ja si naozaj nemyslím, že na úspechu alebo neúspechu bude stáť ďalší vývoj. Je už nevyhnutné urobiť nové kroky, aby sme dokázali zvýšiť predpoklad úspechov.

.v NHL je čoraz menej slovenských hráčov. Tento trend je presným odrazom toho, ako to tu funguje. Napriek tomu tu rastú hráči ako Tatar, Jurčo či Réway. Ako je to vlastne možné?
Aj keď nie som psychológ, vnímam to takto – dobrý systém vytvára predpoklad na to, aby bolo vychovaných veľa dobrých hráčov. No ak systém nefunguje, je obrovský predpoklad, že individuality, ktoré sa dokážu cez zlý systém prehrýzť, budú o to silnejšie a úspešnejšie. Sú mentálne zdatnejší. My však nechceme jedného-dvoch skvelých hráčov. Chceme nové generácie.

.počas zlatej éry spred vyše desiatich rokov sme poznali všetkých slovenských hokejistov v NHL po mene, vedeli sme ich štatistiky, sledovali sme denne ich neskutočné akcie. Je také niečo obnoviteľné?
Je pravda, že za našich čias bolo jednoduchšie dostať sa do NHL, než dnes. Moja konkurencia na drafte boli Američania, Kanaďania, Rusi a zopár Švédov či Fínov. Ja neviem, či bol predo mnou vôbec draftovaný nejaký Švajčiar alebo Dán. Konkurencia je dnes oveľa väčšia. No napriek tomu sa niektoré krajiny dokázali dostať pred nás. Porovnávajme sa s krajinami, s ktorými môžeme súperiť, no s ktorými pravidelne prehrávame. Toto musí byť prvý krok. Neporovnávať sa s minulosťou, ale s podobnými krajinami.

.prečo za nimi zaostávame?
Do veku nejakých pätnásť rokov sú naše mužstvá konkurencieschopné. Ale potom príde moment, keď sa chlapci dostanú do veku, keď to naozaj treba začať brať vážne – a vtedy nám súperi odrazu utekajú.

.to je zjavný dôkaz toho, že sa bavíme o probléme celého systému.
Presne tak. Ak sa napraví systém, budeme oveľa viac konkurencieschopní než dnes.

.s akou postupnosťou do tohto všetkého idete?
Kľúčová platforma je naša najvyššia súťaž. Od nej sa odvíja všetko. Záujem mládeže, verejnosti, neskôr aj reprezentácia. Ale veríme aj tomu, že aplikácia nášho konceptu na mládež v konečnom dôsledku navýši počet draftovaných hráčov zo Slovenska do NHL. S tým do toho od začiatku ideme.

.koľko na to treba rokov?
Ak vychádzame z toho, že do pätnástich rokov sme ešte konkurencieschopní, tak už dnešný trinásťročný chalan by mal pocítiť zmenu. Takže o štyri roky by sme mali mať predpoklad väčšieho počtu draftovaných hráčov. Toto sa nebojím deklarovať.

.o všetkom budú v konečnom dôsledku rozhodovať delegáti, a to sú najmä zástupcovia klubov...
...áno, sú to kluby, ale nie je to až také jednoduché. Existuje tam totiž kľúč, ktorý nie je podľa mňa príliš férový. U nás má napríklad každý extraligový klub tri hlasy, každý prvoligový dva a všetky ostatné po jednom. Toto teda vnímajme ako paralelu parlamentu. V hokeji však má, v prenesenom význame, svoje hlasy aj vláda. Teda prezident, sekretár, obchodný riaditeľ, výkonný výbor, zástupca každej odbornej komisie. To je ďalších približne dvadsať hlasov. Ak teda chceme zmeniť systém nášho hokeja, musíme začať aj týmto spôsobom hlasovania.

.dlhé roky sa hovorilo, že sa dá veľmi ťažko vyhrať v súboji o šéfa hokejového zväzu, pretože najviac hlasov majú kluby, ktoré sú závislé od tých pár eur od zväzu. Preto si vraj nemôžu dovoliť ísť proti tomu kandidátovi, ktorého chce zväz, a preto hlasujú aj za takého, s ktorým inak nesúhlasia. Prečo by sa to teraz malo zmeniť?
Ja sa na to takto nepozerám. Kluby dostanú na výber medzi niekým, kto predstavuje súčasný stav a niekým, kto bude reprezentovať nové kroky. Nemyslím si, že by kluby chceli zopakovať svoje hlasovanie spred štyroch rokov. Boli naplnené ich predstavy? Keby som si to myslel, tak to znamená, že všetko funguje a naša aktivita je zbytočná. Ale to si naozaj nemyslím. To, čo kongresu ponúkneme, bude dostatočne atraktívne. Zjednodušene – náš systém neponúkne klubom menej peňazí, ale celkom isto viac.

.máš za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Bol si veľmi populárny aj z hľadiska médií a pritom si robil si veci, ktoré ťa bavili. Myslíš, že ťa aj nová, zrejme funkcionárska etapa bude baviť?
Počas svojej kariéry som mal príležitosť fungovať v kolektívoch medzi ľuďmi, ktorí boli rôznych mentalít a pováh. Čo ma úplne fascinovalo, bolo analyzovať a vedieť predpovedať reakcie rôznych ľudí vo svojom tíme a na základe toho tím formovať a ovplyvňovať. Takú bohatú skúsenosť asi nik iný nemá. Pre mňa je preto vzrušujúce vziať si tieto skúsenosti so sebou do ďalšieho pôsobenia. Pretože funkcionárčenie je tímová práca, pri ktorej je skladanie a usmerňovanie tímu kľúčové.

.spomínal si Bondru a Šatana. Na druhej strane sú neporovnateľne slabšie mená. To by malo znamenať, že určite vyhráte. Vyhráte?
Stále budem opakovať, že nechcem deliť tábory na nás a tých druhých. Ja dnes viem, že náš tím s niečím príde. Možno bude jediný, možno bude tých druhých desať. Ja budem len rád, lebo ak dáme hlavy dokopy, na niečo prídeme.

.o tri mesiace bude po kongrese. Príde nový šéf?
Naša snaha prinesie výsledky.

Richard Lintner/
Narodil sa v roku 1977 v Trenčíne. S hokejom začínal v Dukle Trenčín, v roku 1996 ho draftoval klub NHL Phoenix Coyotes. V NHL hrával v kluboch Nashville Predators, New York Rangers a Pittsburgh Penguins. Neskôr vystriedal viacero klubov v najvyššej švédskej lige a zahral si aj v KHL v bieloruskom tíme Dinamo Minsk. Slovensko reprezentoval na viacerých svetových šampionátoch a v roku 2002 získal zlato, keď v semifinálovom zápase so Švédskom premenil rozhodujúci samostatný nájazd. Neskôr, po ukončení reprezentačnej kariéry, pôsobil na majstrovstvách sveta v pozícii televízneho spolukomentátora. Je ženatý a má tri dcéry.