Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Taká malá nádej školstva

.denisa Gdovinová .názory

Doktorandi sú strategickým článkom v ozdravení vysokých škôl. Sú ešte dosť mladí na to, aby mali energiu a chuť zmeniť svet, no už dosť zrelí na to, aby svoje vedomosti posunuli študentom. Ale čo ak nevedia ako?

Denisa Gdovinová

Medzi Miriamine predmety na vysokej škole patrili napríklad Numerické metódy, Ekonometria či Seminár z maticového počtu. Študovala finančnú matematiku na Univerzite Komenského a jediný predmet, kde sa nepozerala na čísla, bola telesná výchova. Nemala žiadne humanitné predmety.

Keď skončila magisterský stupeň, rozhodla sa pokračovať v doktorandskom štúdiu na Slovenskej akadémii vied. Hoci doktorandi na SAV-ke učiť nemusia, pedagogika ju lákala. „Nikdy som nebola ten typ, ktorý sa venuje iba štúdiu. Už predtým som doučovala študentov a robím aj v neziskovke. Nemám problém vystupovať pred ľuďmi,“ hovorí Miriam a ja si neviem predstaviť, ako po večeroch rieši maticové počty. V duchu si hovorím, že by bolo skvelé, ak by okrem toho študovala aj predškolskú pedagogiku.

Doktorandi sú pre vysoké školy najideálnejšou „vyučovacou silou“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite