.čakal som, keď sa vo vašej knihe objaví meno Amiry Haas, reportérky izraelského denníka Haaretz, ktorá žije a pracuje na palestínskych územiach. Ako som na konci knihy zistil, je to naša spoločná známa.
(Smiech.) Bez Amiry Haas niet knižky o Palestíne. Aj keď v mnohých prípadoch s ňou nesúhlasím.
.v akých?
Zdá sa mi, že jej kritika Izraela je príliš drsná. Ale ona má na to právo, veď je Izraelčanka. A je to nepochybne izraelská patriotka. A tiež mám niekedy pocit, že Amira je príliš tolerantná voči Palestínčanom. Avšak to, čo hovorí v mojej knižke, je stopercentná pravda. Je to výnimočná osobnosť a hlboko obdivujem to, čo robí.
.amiru som stretol dvakrát, v Ramalláhu a potom v Pásme Gazy po izraelskej vojenskej operácii Tekuté olovo. Zdalo sa mi, že každý Palestínčan ju pozná a nič sa jej tam nemôže stať. Je to jediná izraelská novinárka, ktorá žije a pracuje na palestínskych územiach?
Nie je určite jediná, ktorá tam pracuje. Možno je jediná, ktorá tam býva. Poznám ešte izraelského televízneho novinára Šlomiela Dahra. Urobil fantastický film o dieťati z Gazy, ktoré bolo liečené unikátnou metódou v izraelskej nemocnici. Stretol som sa s ním dvakrát. Istý Izraelčan financoval liečenie tohto palestínskeho chlapca, stálo ho to niekoľko desiatok tisíc dolárov. A tento Izraelčan stratil veľmi blízku osobu pri samovražednom bombovom útoku Palestínčana.
.čo ho viedlo k tomu, že zaplatil liečenie palestínskeho chlapca?
Má srdce na správnej strane. Poznám aj výnimočnú izraelskú spisovateľku Zruju Šalev, ktorá sa pripojila k hnutiu Maxum Watch, čo sú staršie panie, ktoré monitorujú checkpointy, hraničné priechody. Maxum po hebrejsky znamená priechod. A ona sa pripojila k tomuto hnutiu aj napriek tomu, že sama bola obeťou útoku. Cestovala autom, keď sa v autobuse, ktorý stál vedľa, vyhodil samovražedný útočník do vzduchu. Mala poranené nohy. A odpoveď je opäť taká istá – má srdce na správnej strane. Alebo možno je egoistka a chce pre seba lepší Izrael.
.máte pocit, že Izraelčanov, čo majú srdce na správnej strane, je tam za ten čas, čo tam jazdíte, viac alebo menej?
To je dobrá otázka. Myslím si, že je ich takisto veľa, ako ich bolo. Problém spočíva v tom, že oni prestali veriť tomu, že mať srdce na správnej strane pomáha. Ak sa budete pýtať Palestínčanov alebo Izraelčanov, či chcú mier, tak deväťdesiat percent povie áno. Ale ak sa ich opýtate, či je mier možný, tak skoro všetci povedia nie. To vyplýva z ich sklamania z toho, čo sa udialo za posledných dvadsať rokov. Lebo samovražedné útoky nezačali v roku 2000 po druhej Intifáde, palestínskom povstaní, ale boli už hlboko v deväťdesiatych rokoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.