Situácií pri ktorých cítime hrdosť na svoju krajinu môže byť veľa. Ja osobne som v poslednom čase takýto pocit asi najintenzívnejšie prežíval pri pohľade na prácu slovenských lekárov pomáhajúcich v zahraničí. V utečeneckých táboroch v Libanone, deťom chorým na AIDS v Kambodži, či naposledy kresťanským utečencom v Iraku.
V našej krajine sa za posledné desaťročia určite zrodilo veľa dobrých nápadov a projektov, ale len o málo z nich možno bez zveličovania povedať, že majú globálny význam.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.