Rusko nepozostáva len z putinovskej verchušky, Nočných vlkov a 80-percentnej ľahostajnej väčšiny. To mi bolo jasné pri čítaní Sorokina, Šiškina, Ulickej či Jerofejeva, pri čo i len letmom stretnutí s ruským divadlom a filmom. Osudy ľudí ako bola Natália Gorbanevská či Larisa Bogorazová, ako dodnes je Viktor Fajnberg alebo hoci aj desaťročným väzením nezlomený Chodorkovský naznačovali, že pod zdanlivo nezaujímavým povrchom sa dejú zaujímavé veci.
Vybral som sa teda do Moskvy, aby som niektorých z týchto slobodných ľudí v neveľmi slobodnej krajine stretol. Boli to fascinujúce stretnutia s mimoriadne zaujímavými ľuďmi.
Spisovateľka Ľudmila Ulická nám vo svojom byte plnom obrazov rozprávala o tom, ako ju mení každá kniha, ktorú napíše, o ruských ženách, ktoré sú podľa nej oveľa silnejšie a statočnejšie než ruskí muži, o tom, čo pre ňu znamená Rusko, ale aj o tom, že jeho obyvatelia v súčasnosti “sošli z uma,” keď opierajú svoje nádeje na takého človeka akým je Putin. “Nie, nebojím sa ho,” povedala, keď som sa jej pýtal, či sa vládcu Kremľa nebojí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.