Nikdy som nebol divákom telenoviel, nakoľko sa mi zdalo, že sú príliš umelé, neskutočné, odtrhnuté od života. Za posledných 24 hodín začínam - opatrne - svoj názor meniť. Čítam, pozerám sa, počúvam, opäť čítam a neverím vlastným zmyslom: telenovela, inscenovaná okolo nás prekonáva (skoro) všetko, čo televízie zvyknú vysielať vo večernom prajmtajme.
Najprv sme bližšie spoznali tajomného antihrdinu. Má temnú minulosť spojenú s komunistickými tajnými službami (v Amerike!), v postkomunistickom svete pláva ako šťuka v rybníku, vytvorí si impérium siahajúce od harvardských fondov a výstavby diaľníc, cez rekonštrukciu Hradu, prestavbu zimného štadióna (pri ktorom sa zrazu objavil aj jeho hotel) a továreň na plasty až k hokeju a cezeň (a cez sovietsku ligu, do ktorej svoj team vtiahol) ktovie kde.
Antihrdina je majster: vie na čom zarobiť, konexiami si vie nakloniť politikov a vďaka ním sa nechá sponzorovať obyvateľmi celej krajiny, dokáže ich (politikov) presvedčiť o tom, že prestrelené kalkulácie na stavbu diaľnic sú v poriadku, keď naopak jeho firma cenu podlezie vediac, že si ju nakoniec zvýši, podarí sa mu (s pomocou tých istých politikov) vytvoriť pocit, že nie je - ako by sa na prvý aj druhý pohľad zdalo - podvodníkom, ale obeťou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.