Demystifikovať život a odkaz Ľudovíta Štúra a jeho najbližšej družiny možno určite mnohými spôsobmi. Dramatik Karol Horák sa rozhodol poukázať na mesianistický idealizmus hraničiaci s halucinačným velikáštstvom na jednej strane a celkový (spoločenský, sociálny, vzťahový, osobnostný aj fyzický) úpadok prichádzajúci po neúspechu národnobuditeľskej misie na strane druhej. Hrdinovia, čo chceli viesť národ a zmeniť svet, končia v zabudnutí a depresiách.
Jeho divadelná hra inscenovaná Romanom Polákom v SND však bola nepresvedčivá. Dôvodov bolo viac: slabý, príliš didaktický text, divadlo postavené na ťažkopádnych deklamáciách, striedaných prehnane dramatickými epizódami (scéna mala zejme naznačiť akúsi školskú akadémiu, ale rozdiel medzi zámernou štylizáciou a nepodarenou autentickosťou bol ťažko badateľný) a katastrofálne obsadenie jednej z kľúčových postáv inscenácie. Ani tradične dobrý (nie však vynikajúci) výkon hercov a výborná hudba Vladislava Šarišského rozpačitý dojem nezmenila.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.