Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Gonsofus, čiže Dobrý oheň

.juraj Kušnierik .názory

Gonsofus znamená v jednom z keňských vidieckych jazykov niečo ako “Dobrý oheň”. Pre nás sa toto slovo spája hlavne so Sashom Mamaevom, mladým mužom, ktorý sa narodil v Moskve, vyrastal v Istanbule a v Nairobi, žil v Madride, študoval v Bostone, teraz je doma v Bratislave a práve vydáva album Taking Shape.

Juraj Kušnierik

Ako si sa dostal do Bratislavy?
Prvýkrát v roku 2005. Vtedy som mal 16-17 rokov. Predtým sme bývali v Nairobi v Keni. Rodičia sa do Bratislavy sťahovali kvôli práci. Sú ekológovia a pracovali tu na výskume Dunaja v rámci projektu UNDP.

Predtým si tu nikdy nebol?
Nie. Keď sme prišli do Bratislavy mal som prvýkrát pocit, že som v Európe. Prvých 6 rokov môjho života sme bývali v Moskve, potom v Turecku, Amerike a v Keni. A nakoniec na Slovensku, teda v Európe.

Aký to bol pocit?
Dobrý. Zaujímavý.

Čo ťa zaujalo?
Zaujímavé bolo pre mňa nielen to, že Európa, ale bolo to pre mňa ako pre Rusa nejakým spôsobom blízke. Podobný jazyk a v porovnaní s Keňou či Tureckom aj podobná kultúra. Predtým som Európu vôbec nepoznal a priznám sa, že som nevedel ani kde presne je Slovensko. Chodil som tu na Slovensku ešte posledný polrok na strednú školu a potom som odišiel študovať do Bostonu a do Bratislavy som sa vracal iba na návštevy rodičov.

Čo si študoval?
Ekológiu. Environmental analysis and policy. Máme to v rodine. Môj starý otec bol oceánograf, bol vedúci katedry oceánografie na Moskovskej štátnej univerzite. Z Bostonu som sa presťahoval s mojou vtedajšou priateľkou do Španielska, kde sme boli skoro dva roky. Tam som sa už venoval takmer výlučne hudbe a popri tom som učil angličtinu a ruštinu.

Hral si od detstva?
Áno. Chodil som na hodiny klavíra, gitary a neskôr na saxofón.

Pobyt v rôznych krajinách sa musel nejako odraziť v tvojej hudbe.
Určite. V Turecku som bol ešte dieťa. Chodil som do tureckej základnej školy, rozprával som po turecky viac než po rusky. Hudba pre mňa vtedy nebola až taká dôležitá. Ale v Amerike to už bolo iné. Tam som mal prvú kapelu, začal som počúvať rock a reggae. Okrem toho som počúval aj veľa tureckej hudby, ktorú sme mali doma. A cez rodičov sa ku mne dostávala aj ruská a francúzska vážna hudba.

Aké boli vtedy tvoje obľúbené kapely?
Najradšej som mal skupinu 311 z Nebrasky. V Európe ich skoro nikto nepozná, no v Severnej a Južnej Amerike a v Japonsku sú známi.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite