Poďakovanie?

Keď sa čitatelia .týždňa a diváci Lampy vyzbierali na likvidačnú pokutu 50 tisíc eur, aby mohlo Pod lampou pokračovať, a keď sme ju RTVS celú zaplatili, prišlo januárové "rokovanie" u Václava Miku. Niečo tak cynické som veľmi dlho nezažil. Keď som pochopil, že okrem zrušenia Pod lampou som účastníkom vlastného ponižovania, vstal som a odišiel k výťahu. Po chvíli prišiel riaditeľ RTVS a s úsmevom sa chcel lúčiť. Po chvíli ticha som počul niečo ako: "Ty mi nepodáš ruku?"

Teraz sa takto podaná ruka opakuje. Jara Danišku som do .týždňa osobne prijal napriek obávám viacerých kolegov, že svojou povahou .týždňu poškodí. Trval som na svojom a celé roky som Jara bránil napriek tomu, že vidím svet inak. V piatok som si však od neho prečítal, ako .týždeň prešiel od pravoverného konzervativizmu k podpore liberálnych výstredností, čo je jednak perfídna lož, ale hlavne neskrývaný signál našim konzervatívnejším čitateľom, aby s nami prestali hrešiť. Inak povedané, faul, ktorý mieri na našu podstatu.

A teraz tu vidím svojho druhu poďakovanie.

Je mi z toho trochu smutnejšie, než pred výťahom v Mlynskej doline. Ale zvykám si. A odpovedám textom, ktorý vyšiel v tlačenom .týždni. Tu je:

Dvaja kolegovia odchádzajú z .týždňa, lebo vraj sme už príliš liberálni. Jaroslav Daniška dokonca zmienil, že ja osobne som od podpory Vlada Palka prešiel k podpore LBGT. Ok, takže fakty.

Jaroslav Daniška bol v .týždni zodpovedný za .klub. Na jar sme sa však rozhodli túto rubriku skrátiť, pričom som nechcel, aby to bolo kompenzované jeho väčšou účasťou v prvej časti časopisu. Pred rokmi som Jaroslava Danišku prijal do .týždňa ako vítané názorové doplnenie, ale nie ako naše ideové centrum. Mimochodom, toto som celé roky strážil, pričom som opakovane bránil práve Jaroslavov priestor pred nefér útokmi zvonku.

Pri skrátení klubu som Daniškovi navrhol zmenšený úväzok. Odmietol, pretože priestor pre svoje názory považuje za dôležitejší, než zostavovanie .klubu. A tak sme sa rozišli.

Po pár týždňoch prišiel mail od Martina Hanusa, ktorý je na ročnom duchovnom pobyte v Taliansku. Oznámil mi, že Jarov svet a pohľad na časopis je mu bližší, takže sa nevráti. A potom mi to isté odkázal aj Jozef Majchrák.

Toľko fakty.

Tento časopis som zakladal ako otvorený priestor. Tak, ako som v politike vždy podporoval spojenectvo kresťanských demokratov, občianskych demokratov a ekonomických liberálov, tak v .týždni už desať rokov úzkostlivo strážim jeho rôznorodosť a priestor pre viaceré druhy konzervatívcov aj liberálov. Myslím, že sa nám to celkom darí. A keď sa pozerám okolo seba, táto otvorenosť, vrátane úcty ku katolíkom, je tu dosť výnimočná. Preto ma dosť zamrzeli poznámky odchádzajúcich kolegov, že pri referende tu nebolo médium, ktoré by vytváralo priestor na diskusiu. Čo iné boli práve ich obsiahle a opakované texty pred referendom v .týždni?

Ešte menej férový je ale argument Jaroslava Danišku o stále liberálnejšom .týždni a o mojom posune od Vlada Palka k LGBT. Brzdite trochu, chlapci. Účelová lož a manipulácia nie je dobrý začiatok ničoho, ani vášho konzervatívneho denníka.

S Vladom Palkom som súhlasil v jeho videní úpadku KDH, v kritike kardinála Korca a aj v postoji, že mlčanie hierarchie voči arcibiskupovi Bezákovi bolo hriechom. A súhlasím dodnes. S LGBT naopak nesúhlasím od začiatku ani pokiaľ ide o manželstvá, ani vo veci adopcií. Ale od začiatku som za registrované partnerstvá. A tak je to aj v celkovom postoji .týždňa k Západu, k dôležitosti cirkvi, k trhu, k Smeru, k Rusku aj k OSN. Žiaden posun. Exkolegovia, prosím vás, zachovajte si aspoň štýl.

Nechcem teraz popisovať naše redakčné spory. Poviem len toľko, že zastanie sa Róberta Bezáka a priestor pre neho v .týždni mi boli naozaj prednejšie, než v tejto súvislosti avizovaná hrozba odchodu jedného z troch kolegov. A pravda je aj to, že som vždy odmietal vciťovanie sa kolegov do katolíka Procházku, ale aj do Smeru, mlčanie o paktoch Fica s hierarchiou a aj názor, že bez tohto premiéra by to tu vlastne bolo horšie. Nič z toho ale nepovažujem za svoj posun k liberálom. Skôr naopak.

Hoci si myslím, že odchádzajúci kolegovia preceňujú svoju váhu, želám im viac šťastia v jednofarebne konzervatívnom projekte. .týždeň taký nikdy nebude. Chceme byť soľou, nie mocou.