Blogy mojich kolegov, emotívna diskusia našich čitateľov pod nimi a rozhovory Jara a Štefana pre mediálne portály ma zastihli minulý týždeň na základni práporu Pravý sektor v oblasti bojov pri Mariupole na východnej Ukrajine. Uznajte, dosť absurdná situácia. Mať tak teraz tieto problémy, pomyslel som si. A začal som uvažovať o podstate práce, ktorú mám rád. Ako by reportáž z vojnového Donbasu asi napísal liberál? A ako konzervatívec? Čím by sa líšil ich opis drsnej reality? Ničím, tvrdím. Ak by boli vo svojej práci poctiví.
Ako reportér sa pohybujem v teréne a slovom aj fotografiou zaznamenávam príbehy ľudí v ťažkých životných situáciách, často vo vojne alebo po vojne. Tie príbehy sú obyčajne natoľko silné, že „pchať“ do nich svoje presvedčenie, skôr liberálne ako konzervatívne by mi prišlo nemiestne. To nech robia, s prepáčením, iní. Tí, čo sedia v pohodlí kancelárií alebo kaviarní za monitorom počítača a blúdia po internete.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.