„Vyrabovaný regál v Terne s lacným chľastom, karimatky s ruksakmi a dlhé rady pri pokladniach, keďže sa platí drobákmi... toto všetko je neklamným znakom toho, že POHODA JE TU!“ Napísal na facebook hejtersky môj kamarát a pridal dve srdiečka.
Každoročne sa moji priatelia na facebooku rozdelia na tých, čo sa na Pohodu tešia, resp. ľutujú, že tento rok nemôžu ísť, a na tých čo ju hejtujú (rozumej ofrflávajú), otravujú ich všetky nadšené posty z trenčianskeho letiska.
Aj náš časopis je dlhoročný mediálny partner festivalu, niekoľko rokov za sebou tam máme svoj vlastný stan .týždňa s nabitým programom, naši kolegovia, autori, spolupracovníci, fanúšikovia a čitatelia sa vyskytujú takmer všade nielen ako návštevníci, ale veľmi aktívne aj ako moderátori, účinkujúci, hostia či festivalový staff.
Práve preto každoročne zažívam absurdný pocit, že som nejaká čudná, keď sa mi na Pohodu nechce ísť, hoci tam mám pracovné povinnosti, hoci som v programe našla veľa účinkujúcich, ktorých by som si rada pozrela, hoci absolútne obdivujem spôsob, akým je festival zorganizovaný, ako sa dokonale stará o pohodu návštevníkov a nielenže v tom neupadá, ale každý rok prekvapí zase ďalším vylepšením. Aj tak sa mi tam nechce ísť.
Asi som si už svoje v živote odfestivalovala. Už len pri pomyslení na tie kilometre, čo tam treba našliapať, ma bolia nohy. Už len pri pomyslení na to množstvo ľudí, čo sa tam premelie, ma premkne hrôza. A to nehovorím o mojej mame, ktorá sa už týždeň strachuje, či tam budem aj pod tými veľkými stanmi, lebo jediné, čo si za celé roky masívnej mediálnej podpory pamätá, je tá nešťastná tragédia. Presviedčať ju, že vďaka sprísneným opatreniam mi tam hrozí menej nebezpečenstva ako u nej v podstrešnom panelákovom byte, je ako hrach na stenu hádzať.
Nie je mojím cieľom nikoho od návštevy festivalu odradiť, iste už je každý dávno rozhodnutý, kde strávi tento víkend, len som chcela vyzvať tých, čo na Pohode budú, nech si to užívajú priamo tam, na vlastné oči, uši a nohy, a nie cez displej mobilu. A tým, čo tam nejdú, radím na najbližších pár dní na sociálne siete nechodiť tiež, ušetria si zbytočné hejty.
PS: Dúfam, že s tými, čo sa v piatok na letisku vyskytnú, sa stretneme v našom stane o desiatej na besede s Jurkom Malíčkom a Ferom Gyargášom o našich a ich obľúbených filmoch, a o tretej poobede aj s Mirkou Gúčikovou a psychoterapeutom Gabom Hruštičom na besede o tom, ako si nezničiť vzťah deťmi.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.