Lebo potom to už nie je novinár, ale obyčajná /ne/ ľudská hyena. Viem o čom hovorím. Trinásť rokov som pracoval v televízii, ktorá si niekedy s novinárskou etikou nerobila žiadnu starosť. Podstatná bola sledovanosť. A tak som aj ja pchal mikrofón tam, kde by som ho dnes určite neotrčil.
Nerobil som to rád a nemal som zo sĺz respondentov žiadne zvláštne potešenie, ale robil som to. Až do chvíle, keď som sa ocitol na koľajniciach, na ktorých sa povaľovali torzá tiel utečencov, ktorých prešiel vlak. Ruky, nohy, črevá, zúfalé výkriky tých, čo prežili. To všetko som mal natočené.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.