Pred pár dňami som v KC Dunaj verejne diskutoval na besede o utečencoch, ktorú organizoval Denník N. Spoločne s Monikou Flašíkovou-Beňovou, Richardom Sulíkom a šéfkou úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Zuzanou Vatráľovou. Bola to cenná skúsenosť. S pani Vatráľovou sme si podchvíľou šepkali, či už nastal čas vstať a odísť.
V prvom rade mi prekážalo skandovanie niektorých divákov, urážky voči diskutujúcim. Nekultúrnosť je na to slabé slovo. Už oveľa lepšie rozumiem, prečo kolegovia z Denníka N angažovali pri diskusii ostrých chlapcov z ochranky a prečo pod článkami na webe na túto tému nepripúšťajú diskusiu.
No ešte viac ma zarazilo čosi iné. Najmä od politikov opozície by som teraz očakával vyššiu mieru empatie a pochopenia. Uvedomil som si absurditu. Pri tejto téme sú mi bližšie postoje političky zo strany SMER-SD, ako názory šéfa mne inak blízkej pravicovej liberálnej strany. Áno, pani europoslankyňa si v tomto príliš nerozumie ani so svojím straníckym šéfom, no to je pre mňa iba slabá útecha. Richard Sulík si to možno úprimne myslí a hovorí nám iba pravdu, nič než pravdu, ako to tvrdí na bilbordoch, no o to viac je to, čo a ako o utečencoch hovorí, horšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.