Dag Daniš je jednou z ikonických postáv konzervatívnej slovenskej žurnalistiky, preto ho treba, myslím, občas čítať. Aj keď s ním ostro nesúhlasíte. Alebo práve preto. Je to vec vkusu a štýlu, no uznávam, ten jeho „hustý“ spôsob písania je účinný a čitateľsky atraktívny. Recept na úspech je pritom jednoduchý. Jasné, stručné, emotívne podfarbené vety. A potom jadrné slová. Ak nie krčmové, tak aspoň také ľudové, vyslovené od pľúc. Napríklad kvóty sú „morálne aj politicky sprostý návrh“.
Utečenecké centrá sú „koncentračné tábory“ a strčiť tam ľudí je „zločin proti ľudskosti“. Alebo výrazy „kopnúť do zadku“ či „debil“, tie priam ulahodia očiam nasrdeného čitateľa. Rovnako ako tvrdenie, že slovenskí „aktivisti“ a liberálne médiá (áno, okrem Denníka N a SME má autor čiastočne na mysli aj .týždeň, za čo som mu vďačný) sa údajne predháňajú v imigračnej propagande, bez akéhokoľvek náznaku kritického myslenia údajne opakujú dogmy, ktoré začuli z Bruselu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.