narodil som sa v Banskej Bystrici, prežil som tam pokojné detstvo a – aj vďaka spolužiakom a profesorom na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského – výborné tínedžerské roky.
Potom som z Bystrice (my Bystričania hovoríme “Bystrica” a vieme, že to nemôže znamenať Považskú ani Záhorskú Bystricu, ale len tú našu) odišiel a odvtedy sa tam vraciam len pracovne alebo na návštevy. To mesto však vo mne zostalo - a nielen preto, že som fanúšikom Baranov.
Súčasťou mojej (a určite nielen mojej) Bystrice je SNP. Vždy (teda aspoň počas celého môjho života) k tomuto mestu patrilo: jeho legendy, jeho alternatívne aj pravdivé histórie, jeho komunistami uzurpovaná aj jeho skutočné verzia, jeho víťazstvá aj prehry. Nakoniec, chodil som na Základnú školu Slobodného slovenského vysielača, kde sme ako relikviu opatrovali (v Pamätnej izbe SNP), obrovskú elektrónku, cez ktorú toto povstalecké rádio vysielalo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.