Kolega otvoril svojím článkom presne ten druh debaty o prisťahovalectve, ktorý na Slovensku potrebujeme viesť a doteraz absentoval. Ide o otázku, či budú krajiny západnej civilizácie schopné asimilovať radikálne odlišnú svojráznosť, reprezentovanú populáciami najmä moslimských prisťahovalcov tak ako asimilovali iné skupiny v minulosti alebo je tentoraz všetko iné? Rozmýšľam už dlhšie nad čímsi podobným, a tak ako Martina, i mňa k tomu zviedlo prozaické dielo.
Stupne odlišnosti
Len v skratke: Ide o historický román Kríž hugenotov, ktorého autorom je nemecký spisovateľ Claudius Crönert. Odohráva sa v Berlíne na začiatku 18. storočia, keď v meste vrcholí napätie medzi pôvodným nemeckým luteránskym obyvateľstvom a francúzskymi kalvínskymi prisťahovalcami (takzvanými hugenotmi), ktorých z ich vlasti vyštval po roku 1685 Ľudovít XIV.
Keďže medzi hugenotmi bolo veľké množstvo remeselníkov, obchodníkov a šľachticov, pre katolícke Francúzsko bolo ich vysťahovalectvo mimoriadnou hospodárskou ranou, kým pre prijímajúce protestantské štáty ako Prusko, naopak, ekonomickou vzpruhou. No napriek tomu, že išlo fakticky len o „iných protestantov“, ich prítomnosť v Berlíne nebola miestnymi na začiatku prijímaná úplne bez výhrad. Crönertov román opisuje, ako sa nemeckí luteráni a francúzski kalvíni museli deliť o jeden kostol, čo vyvolávalo spory – neskôr vyriešené vybudovaním námestia Gendarmenmarkt, známeho berlínskeho priestranstva, kde sa z jednej strany týči francúzsky kalvínsky kostol a z druhej strany nemecký luteránsky kostol...
Čitateľ, znalý dnešných konfliktov v spolužití s prisťahovalcami predovšetkým moslimského pôvodu, si pri čítaní románu, samozrejme, položí otázku, či sa dnešní prichádzajúci napokon postupne nezačlenia do našej spoločnosti tak ako tí včerajší. Najskôr sa luteránskemu Prusku zdali aj kalvíni ako „príliš odlišní“, no časom ich zvládli.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.