Som za život. Tak prečo nepochodujem?

To, že žiť je takmer vždy lepšie než nežiť, vedeli ľudia všetkých dôb a civilizácií. Veľké monoteistické náboženstvá sa zhodujú v tom, že život je dar od Boha a nemožno ho len tak niekomu odobrať. (Hneď však dodajme, že tie isté veľké monoteistické náboženstvá – teda judaizmus, islam a kresťanstvo – majú krvavé dejiny a v prípade istých podôb islamu aj prítomnosť, čo je jeden z veľkých náboženských paradoxov.)

Ďalšou vecou, na ktorej sa zhodujú nielen nábožní ľudia, ale všetci, ktorí počúvajú vlastné svedomie, je morálny imperatív ochrany bezbranných. Teda napríklad tých, ktorých život je ohrozený. A ťažko si predstaviť bezbrannejšieho jednotlivca než nenarodené dieťa. Vďaka modernej medicíne vieme, že v podstate už od počatia ide o človeka. Potrat preto nie je len obyčajný lekársky zákrok, ale prerušenie života (my kresťania žijeme v nádeji, že ide o dočasné “prerušenie,” že život bude vo večnosti pokračovať).

Vážim si preto ľudí, ktorí na nutnosť ochrany života detí pred narodením upozorňujú a robia množstvo rôznych krokov smerujúcich k tomu, aby takto “prerušených” životov bolo čo najmenej. Vďaka nim – a vďaka ľahko dostupnej a pomerne spoľahlivej antikoncepcii – je takýchto “prerušení” aj na Slovensku čoraz menej, čo je veľmi dobre.