Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie, to nebol pochod

.michal Magušin .názory

V niečom to znie aj zvláštne, že na jedno z najväčších verejných zhromaždení na Slovensku od roku 1989 pritiahli ľudí potraty.

Michal Magušin

Gorila, utečenci či kontroverzné zákony nedokázali zmobilizovať ľudí ani zďaleka tak, ako ochrana nenarodených. Iste, ak je pravda, že ľudský život vzniká počatím, dáva zmysel ukázať nesúhlas s približne 7 000 zabitými ľuďmi ročne. Pochod za život sa ale organizuje už roky. Čo sa stalo?

Pamätám si na pochod v Bratislave pred pár rokmi. Ľudia sa postupne trúsili ulicami. Z atmosféry bolo cítiť, že účastníci síce pokladajú za povinnosť vyjadriť svoje hlboké presvedčenie aj verejne, ale kráčali vážne, zamyslene, akoby uzavretí vo svojich pochmúrnych ideách o úpadku spoločnosti. Možno sa ani nezmienili známym a priateľom, kam vlastne v to popoludnie idú. Pre človeka, ktorý si je vedomý svojich nedostatkov, nie je jednoduché byť moralizátorom. Podané z perspektívy prolifera: Postaviť sa na pódium a hovoriť o tom, ako treba zastaviť verejne tolerovaný zločin, ktorý sa týka celkom obyčajných ľudí, je náročné.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite