Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Otvorený list Janovi Šibíkovi

.andrej Bán .názory

Milý Honza, reagujem na tvoje pohoršené video z Röszke o tom, že utečenci si nevážia darované veci, zanechávajú po sebe odpad. Čuduješ sa, aké reakcie to video vyvolalo. Ja nie a pretože ťa mám rád, píšem ti takto verejne.

Andrej Bán

Si výborný český fotograf, ktorý vždy stál na správnej strane obetí vojen, konfliktov, brutálnych režimov a prírodných katastrof. V pamäti mi utkveli tvoje fotky mačetami zmasakrovaných detí v Sierra Leone aj chorých na AIDS v ukrajinskej Odese. Tam aj na iných miestach si tým ľuďom pomáhal. To teraz pripomínam, lebo sú aj ľudia, ktorí ťa nemajú radi a a hovoria o tebe nepekné veci. Musím ťa brániť. Na tom sme sa nedávno zhodli s naším spoločným kamarátom a rovesníkom (áno, všetci sme už päťdesiatnici), Tomkim Němcom. Honza, poznáme sa viac ako štvrť storočia, boli sme kolegovia v Mladom světe, neskôr v Reflexe.

„Keď sme sa nedávno stretli v juhomaďarskom Röszke, rád som ťa po dlhšom čase videl. No o to viac ma prekvapilo, čo si urobil."

Išiel som s tebou v roku 1999 počas vojny v Kosove zaznamenať exodus, potom návrat utečencov, aj počas palestínskej Intifády v roku 2003 do Pásma Gazy. Boli sme spolu aj počas pochodu rumunských baníkov na Bukurešť. Keď sme sa nedávno stretli v juhomaďarskom Röszke, rád som ťa po dlhšom čase videl. No o to viac ma prekvapilo, čo si urobil.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite