Bábkové divadlo na Rázcestí (BDNR) bolo prvé divadlo, do ktorého som chodil. Najprv na detské predstavenia v rámci školského vyučovania, neskôr na dospelejšie klauniády. To Rázcestie, na ktorom divadlo stálo, bolo presne v polovici cesty medzi našou školou a našim “dvorom” na konci Kollárovej ulice. Cestou zo školy sme sa často zastavovali pri jeho plagátoch. Páčili sa nám. Vtedy by sme to asi tak nepovedali, ale dnes vieme, že toto divadlo patrilo medzi tých niekoľko inštitúcií, ktoré dodávali farby do ináč pomerne sivej normalizácie nášho detstva.
Neskôr sa divadlo presťahovalo do krásnej Vily Dominika na Skuteckého ulici a vytvorilo v nej skutočne čarovný, hravý svet. S Ivetou Škripkovou a s Mariánom Peckom, ktorí BDNR už roky vedú som sa medzitým spriatelil a z obďaleč som sledoval ich zaujímavú a dôležitú prácu.
Vôbec ma neprekvapilo, že ľudia z BDNR iniciovali projekt STOP EXTRÉMIZMU!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.