Nechcem však písať ani o tej vražde, ani o Danielovi, ktorého som napokon vôbec nepoznal. Pôsobil som na inej univerzite. Chcem sa dotknúť inej veci: extrémizmu a neonacizmu, s ktorými tá vražda úzko súvisí. Pokiaľ ide o vyšetrovanie tejto nezmyselnej smrti, nič sa nezmenilo. No pokiaľ ide o neonacistické včleňovanie sa do spoločnosti, zmenilo sa až-až.
Nie je to len Kotleba a jeho prívrženci, ochrancovia a spoločníci. Sú to mnohí mladí ľudia, ktorí dnes študujú – a to hovorím úplne vážne – humanitné, spoločenské či politické vedy. Nebudú sa síce označovať za „náckov“ a o niektorých by ste na pohľad ani netušili, akým ideám sú oddaní. Sú však aj takí, ktorí prichádzajú na prednášky ocajchovaní nacistickými symbolmi od hlavy až po päty. Sú ako výstavné skrine najrozličnejších nacistických ideí a pseudoideí.
Keď pred nimi začnete hovoriť o Friedrichovi Nietzschem, významne spozornejú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.