Ako si asi mohol vidieť, po tom, čo Ťa v novembri 2010 zavraždili, sme sa tu dlho nevedeli spamätať. Naša spoločná rozkokošená piatková partia z kaviarne stíchla, vážení ústavní poctivci Paľo Hollander a Ivan Trimaj premáhali slzy a Tvoj inak mierny kolega Jozef Vozár sa priamo na pohrebe veľmi hneval na ľudí, ktorí sa Ťa nezastali, keď mali.
Boli to dni a týždne, keď som nevedel normálne prejsť okolo Tvojej kancelárie a priateľov som sa obsedantne pýtal, čo ideme robiť. Samozrejme, nikto nevedel nič na takú hysterickú otázku povedať. Vedeli sme len to, že si nenahraditeľný ľudsky aj profesionálne. My tu dolu síce občas chceme uveriť, že každý je nahraditeľný, a dokonca sme si na falošné uistenie vymysleli ironické klišé, že nenahraditeľných sú plné cintoríny, v hĺbke duše však opakovane cítim, že to tak celkom nie je.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.