Svetovým udalostiam sa venujem nielen ako novinár, ktorý komentuje dianie od stola, teda z toho, čo si k téme prečíta, ale aj z terénu, ako reportér. Tento rok ešte intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým, najmä v prípade vojny na ukrajinskom Donbase a migračnej krízy. Mojimi jednoznačnými favoritmi v našej ankete preto boli (opäť, žiaľ) Vladimír Putin, alebo Baššár Asad, no najmä džihádisti zločineckej organizácie Islamský štát. A vôbec by mi neprekážalo, že to nie je kreatívna voľba, teda taká, ktorá prekvapí. No a? Musíme byť iní ako prevažujúca mienka a realita roka? Nemyslím si.
Hlavná a treba uznať, že relevantná výhrada voči Obamovi je táto: svojou nečinnosťou alebo nízkou razanciou tento zrejme dobrý človek otvára cestu zlu. On, demokrat. Im, darebákom. A to je podľa mojich kolegov možno ešte horšie, ako keď zlo páchajú darebáci. Znie to fajn, jasne, no nesedí to celkom. Vysvetlím.
Svet, aj ten liberálny a demokratický, si dlhé roky zvykal, že Amerika je čosi ako svetový policajt. Niekedy ju za to obdivoval, inokedy neznášal. No bolo to v čase bipolárneho sveta, rozdeleného medzi dve supermocnosti Spojené štáty a Sovietsky zväz, určujúce. A v mnohom jednoduchšie ako dnes, keď je svet multipolárny a máme tu nové supermocnosti ako Čína, zatiaľ najmä ekonomické, no časom určite aj vojenské.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.