Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemlčanie

.andrej Bán .názory

Rád vysvetlím, prečo Roberta Fica opakovane pozývam na diskusiu. Jazyk, akým o niečom (dnes utečenci, moslimovia) hovoríme, je kľúčový. V prípade premiéra je to dokonca určujúce.

Andrej Bán

Som presvedčený, že Robert Fico si na agende boja s migračnou krízou urobil hlavnú tému preto, aby odpútal predvolebnú debatu od nepríjemných domácich problémov. Aj ja by som najradšej povedal: fajn, nech si hovorí, čo chce a koľko chce, poďme sa baviť o školstve a o zdravotníctve. No nemôžem to takto odbiť. Aj preto, lebo si myslím, že poukazovanie na perfídnosť jeho dlhodobých a stupňujúcich sa výrokov o utečencoch a moslimoch si neprotirečí s tým, aby jadrom verejnej diskusie boli teraz domáce témy. Ale mlčať sa nedá.

Pán premiér, takže tretíkrát. Obaja vieme, že vo vašom boji proti tomu, aby sem únia „navozila utečencov“, ako hovoríte, máte veľa sympatizantov aj medzi ľuďmi, ktorí vás nevolia ani za žiadnych okolností. Hovoria a píšu to aj mne: Fica nemusím, ale v tomto robí dobre, súhlasím s ním, chráni Slovensko pred nebezpečným islamom, kultúrou nezlučiteľnou s tou našou. Opakovane hovorím, že do veľkej miery chápem tieto obavy a považujem to preto celé za ešte nebezpečnejšie. No som presvedčený, že vo výsledku dosiahnete, pán premiér, pravý opak – ohrozujete bezpečnosť Slovenska. A to aj tým, že vaša protimoslimská rétorika, akú nemá nijaký premiér krajiny EÚ a aká má obdobu iba v Donaldovi Trumpovi, možno budúcom americkom prezidentovi, je aj v celom moslimskom svete široko zdieľaná vďaka Facebooku, Twitteru, Instagramu či iným formám. Vaše slová robia zo Slovenska pre moslimských radikálov potencionálny cieľ hnevu a útoku. Skutočného, nie virtuálneho. Vôbec tým nemyslím Facebook, ktorý nedávno, ako isto viete, zrušil stránku Islám v ČR nechceme. Naši západní susedia sa teraz pýtajú otázku, na ktorú, myslím, nikdy nenájdeme presnú odpoveď: kde sú hranice slobody slova? Mimochodom, keď pred rokom teroristi pozabíjali tvorcov francúzskeho satirického magazínu Charlie Hebdo, všetci normálni ľudia to samozrejme odsúdili a masovo si pripínali odznak Som Charlie. No tí najnormálnejší ľudia už vtedy hovorili, že nejde o humor či satiru, ale o urážky. O odsúdeniahodné urážky, za ktorými samozrejme nemôže nasledovať smrť, ale „iba“ výsmech či posmech tvorcom týchto karikatúr.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite