keď boli v kurze naposledy, mal som sotva šesť rokov. Na základnej škole som zachytil len dozvuky vtipov o skupine starších dám s timravovským prívlastkom „demokratky“. Spätne mi to bolo aj trochu ľúto – zažiť pri plnom vedomí takú politicky vyhrotenú atmosféru, v ktorej si voliči svojich favoritov bránia pľuvancami a nadávkami, to muselo byť nezabudnuteľné. Bál som sa, že s divokými deväťdesiatymi odišli aj ony. Už sa ale nebojím. Babky demokratky sú späť.
Nie, že by sa na tých vyše pätnásť rokov vyparili úplne. V posledných dňoch však vykúkajú spoza každého rohu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.