Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako som stál v rade

.lukáš Krivošík .názory

Dlhokánske rady na tovary a služby patrili ku koloritu života v socializme. No metastázy radu sa môžu náhle objaviť aj v krajine s povesťou „bašty kapitalizmu“.

Lukáš Krivošík

nestáva sa často, aby sa nejaký ekonomický fenomén stal predmetom beletrie. Avšak jednou z prvých literárnych udalostí tohto roku je Rad (Očereď). Teda slovenský preklad debutového románu ruského spisovateľa Vladimíra Sorokina z roku 1985.

Je o najtypickejšej ustanovizni sovietskej spoločnosti, totiž o rade na prakticky čokoľvek. Celý román je zložený z dialógov rôznych ľudí, ktorí čakajú na bližšie nešpecifikovaný nedostatkový tovar.

v rade sa rodíme, v rade umierame

Fenomén radu má mnoho podôb. Sorokin im dáva umeleckú (a veľmi zábavnú) podobu. Ľudia sa v rade zoznamujú, diskutujú, zamilujú i rozhádajú. Niektorí v rade aj nocujú, kým iní si občas odskočia – napríklad na zmrzlinu do iného radu.

Samozrejme, vždy sa nájdu protekční kupujúci, ktorí v rade stáť nemusia a všetkých predbehnú. Napokon, najlepšie je poznať predavačku, či priamo vedúcu...

Rady (a poradovníky) boli súčasťou dennej reality centrálne plánovaných ekonomík. Nie je v nich priestor pre podnikateľov, aby (poháňaní vidinou zisku) systematicky rozpoznávali, po čom existuje dopyt a expresne to ponúkali spotrebiteľom, navyše v požadovaných množstvách.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite