Budem hovoriť o aute. Áno, čítate dobre – o aute, resp. o parkovaní. Na ulici, kde bývam, nie je kde parkovať. To však nie je nič neobvyklé. Bratislava je plná takých ulíc. Lenže, nejakým zázrakom, sa na širokom chodníku len 30 metrov od vchodu do môjho domu uvoľnilo miesto, kde sa mi, z času na čas, podarilo zaparkovať.
Občas bolo síce obsadené iným, oveľa väčším a drahším autom, ale v priemere sa mi ho podarilo obsadiť tak 4krát do týždňa a možno aj častejšie. Moja spokojnosť nepoznala hraníc – teda až do dňa, keď som si našiel auto poliate nejakou mastnou látkou, s ktorou sa profesionálni umývači trápili niekoľko desiatok minút.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.