najprv krátke intro. Počas týchto posledných týždňov vidím štrajkovať študentov teoretickej a jadrovej fyziky nadchnutých svojimi nebojácnymi profesormi. Vidím štrajkovať aj študentov umenia povzbudených hnevom profesora Rudolfa Sikoru. Vidím, ako študenti filozofickej fakulty vylepujú štrajkové plagáty a sú hrdí na to, že impulz začať solidárny štrajk vyšiel práve z ich fakulty.
Na katedre žurnalistiky nevidím nič. Učitelia na mnohých odboroch sú vzrušení, prebudení z akademickej letargie rozbiehajú medzifakultné spolupráce. Humanisti sa prvýkrát prišli pozrieť na fakultu matfyzákov a mnohí prírodovedci prvýkrát zišli z kopca Mlynskej doliny, aby prišli do auly filozofickej fakulty. Organizujú spoločné besedy, dokonca vymýšľajú spoločné kurzy pre študentov.
Na katedre žurnalistiky nikto prebudený nie je. Do štrajku sa zapojil iba jeden pedagóg, ten najmladší, ktorý nabral odvahu aj napriek tomu, že sa mu práve narodila dcéra. Vedenie katedry zorganizovalo iba jedno stretnutie so študentmi, keďže fakulta vyzvala všetky svoje katedry, aby tak spravili.
„Na katedre žurnalistiky nikto prebudený nie je.“
Stretnutie trvalo dve a pol hodiny a pripomínalo tenis. Študenti nesmelo kládli kritické otázky a vedenie katedry ich odbíjalo dvoma typmi úderov. Forhend: Nedá sa to, jednoducho sa to nedá. Bekhend: Vašej kritike nerozumiem, všetko je vlastne v poriadku. Ani raz si vedúca katedry Svetlana Hlavčáková nezapísala podnet študenta.
Bola som sa pozrieť aj na hodine štrajkujúceho učiteľa Pavla Švedu na Katedre anglistiky a amerikanistiky. Študentom namiesto vyučovania zadal úlohu – spíšte desať problémov školstva. Rozbehla sa diskusia, on sedel, počúval a zapísal si najmenej tri strany podnetov. Na ich hodinu som sa išla pozrieť ako novinárka, pozval ma on sám a bol nadšený, že som prišla.
Na diskusiu na Katedre žurnalistiky sa tiež prišiel pozrieť novinár – Filip Struhárik z Denníka N. Vedenie katedry na čele s vedúcou docentkou Hlavčákovou najprv reagovalo na otázky. No pri ďalšej kritickej otázke vedenie katedry odmietlo Struhárikovi odpovedať. Išlo podľa nich o neverejné stretnutie a on nie je študent.
Filip Struhárik spísal o stretnutí na katedre blog, ktorý vedenie katedry veľmi pohoršil. Včerajšia hodina s názvom Žurnalistická etika sa niesla v duchu „aj toto etické pravidlo pán Struhárik porušil”. Následne nám vedúca katedry docentka Hlavčáková zadala zvláštnu úlohu. Máme analyzovať Struhárikov blog o katedre a identifikovať, ktoré pravidlá etického kódexu autor porušil.
„Čo je cieľom tejto úlohy, ak nám už dopredu povedala, aké je podľa nej správne riešenie? “
Viacero študentov sa na seba neisto pozrelo. Prihlásilo sa niekoľko rúk a docentke sme sa snažili vysvetliť, že toto zadanie sa nám nezdá v poriadku. Nie je zvláštne hodnotiť text, ktorý len pred chvíľou skritizovala s tým, ako sa veľmi dotkol nielen jej, ale aj celého vedenia katedry? Akoby zamestnanci firmy museli písať o tom, či súhlasia, alebo nesúhlasia s kritikou manažmentu. Navyše, etický kódex blogerov na nič nezaväzuje.
Uvedomujem si, že to píšem z pohľadu zainteresovaného študenta. Spýtala som sa na názor aj učiteľa Pavla Švedu. „Táto úloha stavia študentov do nepríjemnej morálnej dilemy. Vedenie žiada, aby ste zhodnotili kritický text o katedre, pričom predtým dalo jasne najavo, že sa ich značne dotklo. Robí z vás takto rukojemníkov ich zápasu s Filipom Struhárikom.“
Čo je teda cieľom tejto úlohy, ak nám už dopredu povedala, aké je podľa nej správne riešenie? Mám posúdiť tento blog ako neetický, alebo mám povedať naozaj to, čo si myslím? A prečo som vôbec postavená pred takúto úlohu?
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.