pamätám si totiž dobre dobu, keď som bol podobných otázok ušetrený. V Devíne bol na hranici s Rakúskom ostnatý drôt napustený elektrinou, mínové polia, psi vycvičení naháňať a trhať ľudí a hlavne „hrdinskí“ pohraničníci, ktorým za streľbu do vlastných občanov dávali komunisti ako odmenu dovolenku a na ruky, ktoré vraždili, im pripínali hodinky.
Bola to doba, keď mi ani nenapadlo, či má niečo podobné zmysel. A viete prečo? Lebo nič podobné ako prežívame dnes sme vtedy prežívať jednoducho nemohli. A tak moja odpoveď na otázku, či má zmysel usilovať sa o niečo pozitívne, je jednoduchá – má.
„Má to zmysel. Ak pre nič iné, tak pre tie zdravotné sestričky, ktoré sa im vzopreli v dopredu prehranej bitke.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.