Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dejiny píšu (aj) porazení

.anton Vydra .názory

Občas sa to stane. V krátkom čase sa naraz skĺbi niekoľko vecí, ktoré spolu úzko, veľmi úzko súvisia, hoci prichádzajú odinakiaľ a nezávisle od seba. A vtedy ostaneme ohromení.

Anton Vydra

nedávno som videl Nemesov film Saulov syn. A v .týždni som písal aj o liste, ktorý Nemesovi adresoval francúzsky filozof a historik umenia Georges Didi-Huberman. No rovnako nedávno som si kúpil aj hrubú knihu, antológiu poľských esejí Piesok v presýpacích hodinách, ktorú koncom minulého roka vydal Kalligram. Čítam tie eseje po dávkach, priebežne, a nie v poradí, aký zvolil zostavovateľ Marek Zaleski. Ako to však súvisí so Saulovým synom? Viacero esejí je síce o holokauste, no jedna z nich predo mnou náhle vystúpila na povrch viac než ostatné.

Napísal ju historik ideí Jerzy Jedlicki a má názov „Dejiny zakúšané a dejiny potvrdené“. Nedá mi neodcitovať začiatok toho textu (a hneď aj pochopíte, ako to súvisí so Saulovým synom):

„V auguste 1944 skupina ‚hajcerov‘ čiže spaľovačov mŕtvol zo Sonderkommanda v krematóriu III v Brezinke začala zabezpečovať dokumenty a referencie, k akým sa dostali v plynových komorách.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite