to, čo sa na Slovensku deje, je padanie masiek v priamom prenose. Tým záberom sa nedá uhnúť, nedá sa tváriť dôstojne, nedá sa z toho štátnicky vyklamať. Ľudia vo voľbách väčšinovo rozhodli, že Ficovu vládu, megakorupciu na najvyšších úrovniach a unesený štát už nechcú, Bugár s Procházkom však uprednostnili seba. Hlasy voličov Mostu a Siete boli prijaté, použité a zahodené. Netreba ani veľmi argumentovať, stačí sa pozerať na oči a reč tiel na Úrade vlády.

„Toto je taká masívna zrada vlastných voličov a tak v nej cítiť finančné záujmy ľudí a skupín v pozadí, že vŕšiť ďalšie slová je zbytočné.“

Vôbec pritom nejde o to, že vláda bez Smeru by bola svätá. Nebola, absolútne nie. Možno by ani nevznikla. Ale fakt, že Sulík ani len nedostal šancu na jej zostavenie, je doznaním Bugára a Procházku, že ten pokus nesmel prebehnúť. Toto je taká masívna zrada vlastných voličov a tak v nej cítiť finančné záujmy ľudí a skupín v pozadí, že vŕšiť ďalšie slová je zbytočné.

Je mi preto naozaj ľúto, že moji bývalí kolegovia dnes na inak užitočnom webe Postoja túto evidentnú pravdu zahmlievajú rečami o morálnom gýči a antipolitickej hystérii kritikov zrady. Táto strata dlhoročných spojencov ma ešte stále trápi. Len poznamenávam, že ak bol favoritom Postoja práve Procházka a ak ich kľúčový komentátor tipoval, že Matovič sa nedostane do parlamentu, pri takto zlom odhade ľudí a nálad je namieste aspoň chvíľu pokorne mlčať, a nie rozdávať odsudky a zlé rady. Stať sa na dlhé mesiace užitočnými idiotmi Rada Procházku je nemilé, no stane sa. Ale šíriť ešte aj dnes morálny relativizmus? To je presne ten odporný druh vypočítavého konzervativizmu, ktorý doviedol KDH na dno.

.týždeň oceňuje, že Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík opustia Sieť hneď, ako Procházka dokoná vládu so Smerom. Pre spôsoby jej šéfa nebola Sieť nikdy naša voľba, ale krok troch uvedených poslancov je hoden úcty, pretože očisťuje politiku od čoraz zažratejšieho presvedčenia verejnosti, že v nej ide iba o moc a peniaze. Nejde, a ďalší novozvolený poslanec Siete Igor Janckulík, ktorý tiež váha, to môže ešte zvýrazniť. Ficova vláda stráca poslancov ešte predtým, než vznikla, a to je silný signál o jej povahe.

Stále sa očakáva reakcia Zsolta Simona z Mostu, ktorý krátko pred voľbami pre .týždeň zopakoval, že vláda Mostu so Smerom určite, určite určite nebude jeho smer.

Netrpezlivo tiež čakáme aj na slová Františka Šebeja, Lucie Žitňanskej, Petra Kresáka a Ivana Švejnu, pretože ich poznáme ako ľudí Západu, trhu, a s dovolením, aj elementárnej morálky, ktorá im doteraz nikdy nedovolila byť spojencami Mečiara či Fica pri kazení duše Slovenska.

Pozerať sa na dnešné neslobodné pohyby Bélu Bugára a Rada Procházku je smutné. Kvôli nim samotným, aj kvôli Slovensku nasledujúcich pár rokov. No už teraz vidno nádej – slobodnejšie pohyby medzi zvolenými poslancami, dospelejšieho Sulíka, rastúceho Lipšica či hlásiaceho sa Rybníčka. Nič sa nekončí.