odpoveď na otázku znie: tak isto, ako ktokoľvek z nás. Nikto si totiž o sebe samom nemyslí že je zlý, ani ten najväčší darebák na svete. To len v hollywoodskych filmoch existujú záporáci, ktorí s potešením a plným vedomím páchajú zlo a ešte o tom majú vo veľkom finále, skôr ako ich hlavný kladný hrdina definitívne zlikviduje, záverečnú cynickú tirádu.

Chybovať je ľudské a každú chvíľu niečo niekto nezvládne, zle sa rozhodne, preto v nás funguje sebaospravedlňovanie, ktoré nás chráni pred kognitívnou disonanciou. Kognitívna disonancia je podľa sociálneho psychológa Leona Festingera stav napätia, ktorý nastáva zakaždým, ako človek zastáva dve kognície, ktoré sú v psychologickom rozpore – napríklad fajčiar, ktorý vie, že fajčenie by ho mohlo zabiť a na druhej strane vyfajčí dve krabičky cigariet denne. Alebo aktuálne napríklad politik, ktorý vie, že ísť do koalície s Ficom je zrada na voličoch i svojich vlastných ideáloch, na druhej strane sú však lákavé výhody alebo nepríjemné tlaky v pozadí.

„Možno to vyzerá, že politik vyhlasuje dôvody vstupu do koalície so Smerom len kvôli voličom, ale s veľkou pravdepodobnosťou v pude sebazáchovy vlastným slovám aj sám uverí.“

Disonancia v nás vzbudzuje duševný nepokoj, od drobných výčitiek svedomia až po hlbokú úzkosť. Upokojíme sa až vo chvíli, keď nájdeme spôsob, ako to zmierniť. Fajčiar prestane fajčiť, alebo si nájde zdôvodnenie – podporuje to myslenie, je to jeho programový odpor voči zákazom a pod. Vyhľadáva štúdie, ktoré škodlivosť fajčenia spochybňujú a ignoruje tie, ktoré ich potvrdzujú. Odborne sa tomu hovorí konfirmačné skresľovanie.

Politik do koalície buď nepôjde, alebo si nájde zdôvodnenie, prečo do nej ísť musí (zodpovednosť, stabilita, predsedníctvo EÚ a hrádza voči extrému). Možno to vyzerá, že to zdôvodnenie vyhlasuje len kvôli voličom, ale s veľkou pravdepodobnosťou v pude sebazáchovy vlastným slovám aj sám uverí.

V prípade cigariet to ohrozuje len fajčiara, v prípade sudcu či policajta, ktorý prehliada dôkazy nepasujúce do jeho predstavy, a naopak vyrába také, ktoré mu do presvedčenia, že niekto je vrah, zlodej, podvodník a on je ten spravodlivý, čo ho chytí a potrestá, môžu byť následky nedozierne.

pamäť prepisuje dejiny

Naša milosrdná pamäť je ako historik víťazného národa, ktorý po vojne prepisuje dejiny – interpretuje ich tak, aby sme zo všetkého vyšli dobre a mohli sami so sebou ďalej vydržať. Ak by sme si totiž nezdôvodňovali svoje rozhodnutie ako jediné správne a nezabúdali na chyby, boli by sme chorobne nerozhodní a utopení v mori výčitiek. Takto fungujeme, či ide o morálne sporné rozhodnutia, alebo o kúpu nových topánok, počítača, domu, výber partnera či povolania.

Zlé rozhodnutia a činy si vieme nielen pekne zdôvodniť, my sme schopní na ne úplne zabudnúť a dokonca mať spomienky na niečo, čo sa nestalo. V niektorých prípadoch sme dokonca schopní aj nespomenúť si na veci, ktoré sa evidentne stali...