v Ríme je práve slnečné nedeľné doobedie. Sedím na Námestí svätého Petra, beží omša, počúvam pápeža Františka. Nerozumiem ani slovo, ale niečomu som porozumel.
V povolebnej beznádeji dostávam teraz veľa mailov a správ od ľudí, ktorí už nechcú voliť alebo chcú rovno odísť zo Slovenska. Rozumiem im, sám som aj preto potreboval na chvíľu iný vzduch. Ale tu, na okrúhlom námestí, nad ktorým bdejú sochy hriešnych svätých, sa beznádej akosi topí. Ak mohol byť za hlavu potkýnajúcej sa cirkvi zvolený práve tento František, nič nie je nemožné.
O chvíľu nás milosrdný pápež osloví bratmi a sestrami, a zaželá nám všetkým dobrú chuť k obedu. A mne sa zazdá, že aj toto beznádejné povolebné Slovensko je hodné milosrdenstva. A ďalšej námahy.
Štefan Hríb, Námestie svätého Petra
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.