vtedy som vôbec nechápal o čo ide. Veď ako môže takú vec, akou je krst, chápať sedemročný chalanisko. Kňaz prednášal v akejsi cudzej reči zvláštne slová a ja som netušil, že sa odohráva jedna z najdôležitejších udalostí môjho života. Babička, ktorá sa o mňa starala, keď komunisti odsúdili otca na dlhoročné väzenie a mamu vyhodili z bytu a z práce, sa v jeden deň rozhodla, že ma dá pokrstiť – a veru, bolo už dosť dlho po mojom narodení.
„Celé roky čakám na okamih, keď môj mozog bez výhrad prijme Božiu existenciu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.