to, ako bláznivo rýchlo vznikla nová vláda a jej chabý program, ale najmä to, že pre lepšiu budúcnosť kľúčové rezorty školstva a zdravotníctva nikto nechcel, je doznanie v priamom prenose, o čo ide novej zostave. Statoční učitelia a sestričky, niektoré solidárne univerzity, hrdá časť IT sektora či odvážni umelci urobili pred voľbami všetko, aby upozornili na zaostávanie Slovenska, čím nahrádzali politikov. A táto koalícia ich hneď na začiatku vysmiala. Toto garde považujem za najťažší trest pre Bugára.

Ale pozor – povolebné dianie prinieslo užitočné zistenie.

Dnes už nemá zmysel plakať nad stratou Fera Šebeja či Lucie Žitňanskej. A už vôbec nie je namieste ich výsmech zo strany nedospelých a nekorektných ľudí ako je Matovič a ďalší. Fero Šebej urobil od roku 1989 pre našu slobodu a poctivé premýšľanie neporovnateľne viac, než väčšina jeho dnešných zhadzovačov. Jeho aktuálne konanie považujem za veľké zlyhanie, nie je však dôvodom na povyšovanie sa.

Mimochodom, rovnako mylné by teraz bolo stavať budúcnosť na Mirovi Beblavom, pretože ak za rok a pol nepostrehol, komuže to v Sieti pomáhal, je to diskvalifikácia, a ak to postrehol, tak ešte čosi horšie.

Užitočnosť toho, čo sa práve udialo, nespočíva v osobných stratách a nálezoch. Spočíva v šanci pochopiť, čo všetko sa teraz musí zmeniť, aby reformne naladená časť Slovenska v budúcich voľbách znovu nezávisela od percent pochybných zoskupení.

Myslím, že absolútne kľúčová bude konsolidácia konzervatívcov a kultivácia liberálov tak, aby z nich boli vzájomne si dôverujúci partneri.

Pokiaľ ide o konzervatívcov, v tejto chvíli existujú dve možnosti. Vzkriesenie kresťanských demokratov alebo projekt Richarda Rybníčka. Hoci je pred Veľkou nocou, vzhľadom na osobnostnú anémiu vnútri hnutia na vzkriesenie KDH už neverím (a kandidáti na nového predsedu to potvrdzujú). Preto sa zdá, že toto je životná výzva primátora Trenčína. Ak osobnostne dorástol, ak nebude egocentrik, ako je to v jeho generácii časté, ak odolá pokušeniu toho typu uzavretého konzervativizmu, ktorý svet skôr odsudzuje, než miluje a ak dokáže osloviť zaujímavých ľudí s nápadmi, ako pohnúť práve zdravotníctvom a školstvom, má šancu. Takýto Richard Rybníček by mohol postupne zaplniť strašidelnú medzeru, vytvorenú ideovou samovraždou KDH, sebapopretím Mostu a sebazničením Siete. V zálohe je, samozrejme, prostredie Antona Zajaca aj prezidenta, ale ak bude Rybníček postupovať racionálne, mohlo by napokon byť z dvoch prostredí jedno.

Pokiaľ ide o liberálov, po opakovanom etablovaní sa SaS je evidentná najmä potreba jej kultivácie. Ale nielen na strane Richarda Sulíka. Áno, líder SaS sa potrebuje naučiť empatii, uvážlivému slovníku, ustúpeniu od redukcie sveta na ekonomiku a aj od seba. Kultiváciu a pokoru však potrebuje aj tá časť liberálnej elity, pre ktorú bola Ficova vláda európskejšia než možná Sulíkova.

Ak sa oba ťažké procesy podaria, potom budú nedávne voľby, akokoľvek bolestné, užitočným vyčírením táborov a ponúk.

Je potrebné skončiť s hnevom. Už treba konať.