o Kotlebovi odrazu píšu všetci prebudení a totálne sa to míňa účinkom – je ho všade „veľa“, čo vyvoláva medzi nemalou skupinou ľudí až súcit či dokonca sympatie voči nemu ako „obeti“. No aký má dosah to, čo si tu my v Bratislave povieme či napíšeme, na jeho voličov? Tvrdím, že minimálny alebo žiadny.
Pozorujem aj u múdrych a vzdelaných ľudí psychologický fenomén: reťazec od zdesenia z fašistov v parlamente cez chvíľkový aktivizmus až po apatiu či rezignáciu. To všetko, podobne ako vznik vlády Fico III, v extrémne rýchlom slede. Nie, nehovorím o komentároch typu, že sme sa s Kotlebovcami v parlamente vlastne zaradili medzi „európsky normál“ (Dag Daniš) ani o milom blúznení, že „bojovať s extrémizmom sa dá aj z gauča“ (Eva Borušovičová). Mám na mysli široko zdieľané zabúdanie.
„Som presvedčený, že s fašistami sa ani nezdraví, nieto diskutuje či rokuje.“
Dobre, zopakujem to. Po prvé, ĽSNS v NRSR je dnes najväčší problém tejto krajiny. O tom som presvedčený. Ničí to aj ostatných politikov, ktorí sú zmätení a nevedia reagovať, robia hlúposti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.