ten príbeh, ktorý trochu oneskorene venujem s láskou učiteľom i Rómom k ich medzinárodným sviatkom, nemá happy end. Vlastne má. Podľa toho, z ktorej strany sa naň pozeráme.
Kde bolo, tam bolo, v malom okresnom meste žila pani učiteľka hudobnej výchovy, ktorá mala veľmi talentovanú žiačku z rómskej osady. Hovorme jej Ruženka. Ruženka mala krásny hlas, absolútny sluch a ochotu sa učiť. Zhliadla sa v nej a po dlhoročnom skepticizme, že rómskym deťom nieto pomoci, nič sa s nimi nedá robiť, pretože sa učiť nechcú, pocítila istý optimizmus. Ruženku piplala, venovala jej všetok svoj pedagogický um a skúsenosti. Pod jej láskavým vedením sa nielen zdokonaľovala v speve, ale stala sa i celkom dobrou žiačkou, s uspokojivou dochádzkou a správaním. Keď sa pani učiteľke napokon podarilo proti vôli rodičov a napriek slabším známkam presadiť aj Ruženkino prijatie na konzervatórium, cítila ozajstnú satisfakciu za svoju doterajšiu pedagogickú prácu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.