Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dlhé Tisove tiene

.andrej Bán .názory

Kotleba by chcel na dnešné výročie popravy Jozefa Tisa minútu ticha v parlamente. Samozrejme, nebude ju mať, no je dôležité povedať si niekoľko vecí z histórie.

Andrej Bán

začiatkom 90. rokov som pripravil pre režiséra Dušana Trančíka námet založený na výpovediach troch dôležitých postáv našich novodobých dejín. Dnes už nežijú.

Prvým bol obhajca pri procese s prezidentom vojnovej Slovenskej republiky Jozefom Tisom pred Národným súdom v roku 1947 Ernest Žabkay, druhým žalobca Anton Rašla a tretím John L. Spiegler, rodák z Bratislavy, ktorý ako vojak americkej armády tesne po skončení vojny v roku 1945 Tisa za pozoruhodných okolností objavil a zatkol. Vznikol tak v produkcii Českej televízie dokumentárny film Tisovy stíny. Inak, v čase Mečiarovej vlády by takýto film na Slovensku vzniknúť nemohol. Azda nemá zmysel písať, prečo je táto unikátna snímka aktuálna práve teraz. RTVS odvysiela tento film v pondelok o 20:10.

„Boli to typickí Američania, tí poddôstojníci. Vôbec nevedeli, kto je Tiso, kde leží Slovensko. Nič.“

Tiso posledné chvíle slobody, na úteku zo Slovenska, prežil v bavorskom mestečku Altötting, kde sa v júni 1945 ukrýval v kapucínskom kláštore. Ako to vtedy bolo? Veľmi rozšírenou v istých kruhoch je dodnes téza, že jeho zaistenie a vypátranie bolo súčasťou širokého „židoboľševického sprisahania“. Skutočnosť je pritom, samozrejme, iná. Prozaickejšia.

„Bol jeden pán, mal jeden plán. Vykradol banku, popadol Hanku... a utiekol za oceán,“ ozývalo sa krátko po novembri ´89 z mikrofónu na Tillyplatz v Altöttingu. Jeden z rečníkov na tradičnej aprílovej púti touto kvázi vtipnou rýmovačkou charakterizoval prezidenta Edvarda Beneša, ktorý bol v očiach asi 700 slovenských pútnikov Tisovým vrahom. Tiso bol pre týchto ľudí, podobne ako je dnes pre kotlebovcov, martýr.

Po vynesení absolútneho trestu Národným súdom v Bratislave 15. apríla 1947 si štátne orgány prehadzovali rozhodnutie o udelení milosti Tisovi ako horúci zemiak – z ruky do ruky. Päťčlenné predsedníctvo SNR postúpilo záležitosť pražskej vláde bez zaujatia stanoviska. Československá vláda rozhodla o deň neskôr pomerom hlasov 17:6 milosť neudeliť a tým vlastne uľahčila situáciu prezidentovi Benešovi,

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite